Zatiaľ čo vo svete sa somatické terapie tešia uznaniu už roky, u nás sú ešte len v plienkach. Psychologička Alena Porubská sa to však rozhodla zmeniť a priniesť somatický koučing aj na Slovensko.
Somatický koučing je zameraný na telo, neignoruje však ani myseľ a pracuje s človekom ako celkom. Vďaka somatickým prístupom môže byť práve naše telo cestou k odpovediam, ktoré hľadáme. A to aj v momentoch, keď strácame slová.
V čom spočíva kúzlo tejto revolučnej metódy? To nám Alena prezradila v rozhovore pre istream.sk.
Prvé roky po absolvovaní univerzity si pracovala v oblasti pracovnej psychológie. Čo ťa viedlo k tomu, že si sa napokon preorientovala na koučing?
Po tom, čo som vyštudovala sociálnu a pracovnú psychológiu na Univerzite Komenského, som niekoľko rokov pracovala v oblasti ľudských zdrojov. S tým, že sa zo mňa stala „koučka“, doteraz nie je istá časť zo mňa úplne stotožnená, pretože koučing je na Slovensku veľmi neregulované povolanie. Ktokoľvek si môže založiť živnosť a nazvať sa koučom, hoci s koučingom nemá nič spoločné.
Na druhej strane je koučing veľmi zaujímavý nástroj, ktorý sa pozerá na potenciál človeka, môže mu pomôcť niekam sa posunúť a rásť. Na rozdiel od psychoterapie, ktorá sa venuje najmä minulosti, koučing sa zameriava na to, čo je dôležité pre klienta dnes.
Prvýkrát som sa stretla s koučingom na vysokej škole vo forme výcviku a už vtedy som zistila, že ma to zaujíma. Zároveň som si uvedomovala, že to nie je všeliek a stále mi tam niečo chýbalo.
Čím si práve somatický koučing zaslúžil tvoju pozornosť?
Somatický prístup je zameraný na telo. Nehovoríme však len o kostiach, svaloch a orgánoch, ale aj o mozgu. Somatický koučing je holistický, pozerá na človeka ako na celok. Myseľ a telo neoddeľujeme, tvoria jednotu.
Náš organizmus je supersystém, ktorý neustále interaguje. Zatiaľ čo rozprávame, bije nám srdce, prebieha trávenie, máme nejakú úroveň hormónov a všetko to spolu neustále komunikuje. S tým všetkým somatický prístup počíta.
Avšak tradičný koučing aj psychoterapie fungujú na úrovni mysle, čiže od krku hore. Sú založené najmä na myslení a rozprávaní. Ale my sme viac ako myseľ. Myseľ potrebujeme ukotviť v realite, v tele. Inak nám môže spôsobovať mnoho utrpenia tým, že sa zasekneme v minulosti alebo v tom, čo sa môže stať v budúcnosti.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
