Počas pasterizácie sa farmárske a pivovarnícke produkty ako mlieko, víno či pivo krátko zahrejú na teplotu medzi 60 a 100 stupňami. Pasteur si uvedomil, že krátky proces zahriatia zabije väčšinu mikroorganizmov bez toho, aby produkt výrazne zmenil svoje vlastnosti.
Napríklad počas pasterizácie mlieka sa tekutina zahrieva 15 až 40 sekúnd na teplotu 72 – 75 stupňov Celzia a potom sa opäť ochladí. Proces v mlieku zabije až 99,5 % všetkých baktérii.
Takto nastavený proces zničí mikroorganizmy, ktoré by inak mohli šíriť závažné ochorenia ako kliešťová encefalitída či tuberkulóza. Tie sa pred zavedením pasterizácie prostredníctvom mlieka dostávali k bežným ľuďom pomerne často.
Vďaka pasterizácii si tak dnes pochutnávame na mliečnych výrobkoch bez akýchkoľvek obáv, navyše „priniesla“ výrobkom aj dlhšiu trvanlivosť.
Praotec dezinfekcie
Pasteur sa narodil do čias, kedy ľudia pôvod chorôb pripisovali božstvu, osudu a tajomnu. Mladý chemik rozumel, že choleru či žltačku nespôsobuje žiadne bosoráctvo, ale rôzne mikroorganizmy, ktoré voľným okom nevidíme.
Bol si vedomý toho, že baktérie dokážu zabíjať aj v nemocnici. Aktívne sa zasadzoval o to, aby sa lekári, sestry a ďalší personál hlavne na chirurgii zakaždým dôkladne dezinfikovali.
Lekárska veda sa odvtedy rozdeľuje na obdobie pred Pasteurom a po ňom. Práve on inšpiroval lekára Josepha Listera, aby zaviedol do chirurgickej praxe antiseptické metódy, ktoré dodnes zachránili nespočet životov.
Málokto však vie, že ku skúmaniu chorôb priviedli Pasteura aj osobné tragédie. Roku 1849 sa oženil s Máriou Laurent, dcérou rektora univerzity v Štrasburgu, kde učil chémiu. Stala sa jeho asistentkou a porodila mu päť detí. Tri dcérky ale zomreli ešte ako malé, dve z nich na týfus. Pre nešťastného otca to bola výzva, aby sa pustil do bádania, čo týfus spôsobuje, a ako by sa dal liečiť. V centre jeho záujmu bola aj besnota.
Na očkovacej látke proti besnote pracoval bez prestávky takmer 5 rokov. U psov zaberala, no podať ju človeku bolo riziko. Na aplikáciu vakcíny navyše nemal licenciu.
