Hovorí sa, že ak ľudstvo úspešne prežilo 19. storočie, môže za to chemik Louis Pasteur. Hoci sa narodil do chudobných pomerov, rodina netrvala na tom, aby bol garbiarom ako otec, a umožnila mu študovať. Do dejín sa zapísal ako otec vakcinácie, ktorý zachránil ľudstvo pred troma smrteľnými chorobami — antraxom, cholerou a besnotou.
„Som presvedčený, že veda a mier zvíťazia nad ignoranciou a vojnou, že národy sa nakoniec spoja nie preto, aby ničili, ale aby budovali, a že budúcnosť bude patriť tým, ktorí urobili pre trpiace ľudstvo najviac,“ povedal kedysi jeden z najznámejších vedcov všetkých čias.
20-ročný doktor vied
Mladého Pasteura poslala rodina ako tínedžera študovať do Paríža, kde sa mu ale veľmi nepáčilo, a tak sa po pár týždňoch odsťahoval bližšie k svojmu rodisku. V meste Besançon nastúpil na Kráľovské kolégium.
Po maturite strávil dva roky ako asistent učiteľa a pracoval na svojej akademickej kvalifikácii.
Voľný čas trávil kreslením pastelových portrétov. Maľovanie ho veľmi bavilo, niekedy možno až na úkor štúdií. Na univerzitu Ecole Normale v Paríži sa dostal na druhý pokus, pod krídla si ho vzal úspešný chemik Antoine Jérôme Balarda, objaviteľ chemického prvku bróm.
Práve chémia začala písať Pasteurovu vedeckú kariéru, za objav chirality si ešte ako 20-ročný vyslúžil dvojitý doktorát. Pasteur sa zaoberal kvasením a procesom, ktorý ho spôsobuje.
Domnieval sa, že niekorým mikroorganizmom v potrave sa musíme vyhýbať. Jeho objavy v oblasti anaeróbnych a aeróbnych mikroorganizmov (organizmy, ktoré dokážu a nedokážu žiť bez vzduchu, pozn. red.) a fermentácie ho priviedli k myšlienke, že mikroskopické organizmy dokážu vyvolať niektoré choroby. Predpokladal, že mikroorganizmy sú živé, dokážu sa rozmnožovať, a na ich odstránenie navrhol používať filtráciu, teplo alebo chemikálie.
Bezpečné výrobky
Keď dnes vidíme fľašu pasterizovaného mlieka, ani nám nenapadne, že ide o vynález legendárneho Pasteura. Metódu bezpečnej konzervácie potravín, teda pasterizáciu, vyvinul pre francúzsku vojnovú flotilu — pôvodne na to, aby zabránila octovateniu vína.
Pasteur vo svojom výskume sledoval rozdiel medzi dobrým a pokazeným octom. Vedel, že kvasinky, ktoré spôsobujú kvasenie, sú živým organizmom. Zistil tiež, že pokazený ocot obsahuje mikróby, ktoré kvasinkám škodili. Predpokladal, že sa ich môže zbaviť varom kvapaliny, pripravil experiment a zistil, že jeho hypotéza je skutočne pravdivá.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
