Osvetľovať by to mal citát, ktorý je mu pripisovaný: „Keď som zabíjal ľudí, cítil som vášeň, a to ma inšpirovalo k ďalšiemu zabíjaniu. Bolo mi jedno, či si zaslúži žiť, alebo nie. Nič z toho sa ma netýkalo, nemal som potrebu byť súčasťou spoločnosti. Spoločnosť ma nezaujíma,“ vraj povedal.
Jednoznačný autor tohto citátu však známy nie je.
Jedna za druhou tiež padali hypotézy o tom, čo ho vlastne priviedlo k zločinu. Možnosť, že by bol obzvlášť nadaným študentom, ktorý kvôli chudobe rodičov nemohol dosiahnuť riadne vzdelanie, a preto sa vzbúril proti spoločnosti, sa ukázala byť nesprávna. Študentom bol priemerným a zo školy utiekol ešte pred záverečnými skúškami. Rovnako sa nepotvrdilo, že by bol v škole šikanovaný kvôli svojmu menšiemu vzrastu, ani že by ho rodičia v detstve týrali alebo že bol jeho otec alkoholikom.
Jeho rodičia boli síce veľmi chudobní, ale žili usporiadane.
O ňom to však neplatilo. Prvýkrát bol odsúdený, na päť rokov do pracovného tábora, za krádeže v mestách Šen-si a Š‘-ťia-čuang, keď mal dvadsať rokov. Prepustený bol o rok skôr. Údajne ostal zatrpknutý, pretože na neho jeho vyvolená nepočkala so svadbou.
Čím viac sa národné médiá „rýpali“ v minulosti najproduktívnejšieho sériového vraha v celej novodobej histórii Čínskej ľudovej republiky, tým menej príjemné to režimu bolo, pretože sa vynárali nepríjemné otázky.
Ako je totiž vôbec možné, aby v dokonalej socialistickej krajine niekto žil v biede? Naozaj musia poľnohospodári na vidieku drieť do odpadnutia, iba aby mali na prídelové lístky? Ako je to s kočovnými robotníkmi bez domova, ktorých ekonomika tak zneužíva? Funguje skutočne systém pracovných táborov ako má, alebo len vypúšťa na slobodu skúsenejších kriminálnikov? Ako niekto môže byť taký zvrátený, že otvorene opovrhuje štátnym zriadením a spoločnosťou?
Dopadnutie bez fanfáry
Pre čínsku políciu, a prenesene čínsku vládu, bolo odhalenie prípadu Jang Sin-chaje jedným obrovským debaklom. Prečo? V prvej línii, priamo v uliciach dedín a miest, hliadkuje na smeny 3,6 milióna radových uniformovaných policajtov, okrskárov z piatich tisícok policajných staníc. Nad nimi stoja dva milióny policajných dôstojníkov, so širšou oblastnou pôsobnosťou.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
