Neprirodzene vysoká inteligencia, chameleónska schopnosť splynúť s davom, či skvostná znalosť kriminalistických postupov. Vysvetliť, prečo sériový vrah Jang Sin-chaj po roky unikal polícii, sa čínske médiá pokúšali rôzne. Pravda bola však oveľa jednoduchšia. Nikto ho nehľadal.
Situácia na mieste činu? Veľa krvi. Postarší manželia boli za hlbokej noci vo svojich posteliach doslova ubití. Vražedná zbraň chýbala – išlo o tupý tvrdý predmet, pravdepodobne tehlu alebo kameň. Páchateľ sa ním mohol vyzbrojiť pred domom obetí, kde bolo stavenisko. Na ňom sa našlo niekoľko šľapiek, z ktorých boli zhotovené odliatky.
Svedkovia sa nenašli žiadni – nikto nič nevidel, nikto nič nepočul. Nevyzeralo to ani tak, že by sa z domácnosti zavraždených niečo stratilo. Zavraždení toho veľa nevlastnili, takže lúpežný motív sa nejavil pravdepodobný. Kvôli brutalite prevedenia sa skôr predpokladalo, že išlo o emočne podfarbenú vraždu – hádka, susedský spor. Konflikt s niekým, kto obete dobre osobne poznal, čo by zodpovedalo tomu, že sa páchateľ vo vnútri domu dobre orientoval.
Vyšetrovanie vedené ľudovou políciou sa uberalo obvyklými cestami. Výsluchy obyvateľov dediny, rozhovory s domovými dôverníkmi. Výsledky žiadne. Dvojnásobná vražda, ku ktorej došlo na jeseň v zapadnutej dedine Kuo-čchuang v provincii Che-nan, len doplnila štatistku zločinov.
V roku 2000 pripadali v Číne na sto tisíc obyvateľov v priemere dve vraždy, a toto práve boli ony.
Ako sa však neskôr ukázalo, tento prípad ani zďaleka nemal byť ojedinelý. V provincii Che-nan, ale aj v susedných provinciách Šan-tung, Anhui, Che-pej, totiž bilancia spáchaných vrážd, lúpežných prepadnutí vo vidieckych domácnostiach, ktoré viedli k smrti obetí a prípady vražedných útokov so zámerom znásilnenia narastali dlhodobo.
Nikto ich však neriešil nad rámec bežnej iniciatívy a už vôbec sa nepredpokladalo, že by spolu mohli nejako súvisieť. Automaticky sa počítalo s tým, že vinníci tých zločinov sú niekde medzi 338 miliónmi obyvateľov štvorice provincií. A že ku spravodlivosti ich privedú výsluchy, kontroly a domáce prehliadky podozrivých.
Osemnásť miliónov nevidených
Vtedy tridsaťtriročný Jang Sin-chaj v zoznamoch vyšetrovaných alebo podozrivých nefiguroval ani raz. Patril totiž k „nevideným“.
K osobitnej skupine obyvateľov, ktorá v oficiálnych štatistikách zamestnanosti alebo súhrnoch obyvateľov provincií nefiguruje, hoci predstavuje významný podiel pracovnej sily. Sú to masy nekvalifikovaných robotníkov, ktorí sa neustále presúvajú z miesta na miesto. Ľudia bez stáleho domova alebo zamestnania. Tuláci, driftéri.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)