Uviedla tiež, že sa diskutuje o tom, či je poľnohospodársky odpad skutočne „odpadom“, keďže sa často používa ako podstielka alebo krmivo pre zvieratá. Cait Hewittová, politická riaditeľka Aviation Environment Federation, britskej neziskovej organizácie, ktorá monitoruje vplyv leteckej dopravy na životné prostredie, si kladie rovnakú otázku v súvislosti s odpadovými vodami.
„Jednou z dôležitých otázok, ktoré si musíte položiť v súvislosti s akoukoľvek formou suroviny pre alternatívne palivá vrátane odpadu, je otázka, čo by sa s týmto materiálom stalo inak?“ hovorí. Dodáva, že v Spojenom kráľovstve v súčasnosti poľnohospodári používajú veľké množstvo odpadových vôd ako hnojivo. Ak by sa namiesto toho použila na výrobu SAF, toto hnojivo by sa muselo nahradiť.
Hygate hovorí, že vedľajší produkt biouhlia by poľnohospodári mohli používať ako alternatívu, hoci potenciálne nie v rovnakom rozsahu. Dodáva, že existuje možnosť, že Spojené kráľovstvo bude nasledovať iné krajiny ako napríklad Holandsko a zakáže šírenie odpadových vôd na poliach. Ak sa tak stane, ďalším najbežnejším spôsobom likvidácie je spaľovanie, čo je energeticky náročný proces.
Budúcnosť biopalív
Napriek svojim obmedzeniam budú biopalivá pravdepodobne zohrávať veľkú úlohu v budúcnosti leteckej dopravy. Prvý komerčný transatlantický let poháňaný 100 % SAF, vyrobeným z odpadových kuchynských olejov a živočíšneho tuku, odštartoval v novembri z Londýna do New Yorku.
Odpadové vody sú zaujímavým potenciálnym riešením, ktorému sa netreba vyhýbať, hovorí Hewitt. Upozorňuje však, že tak ako pri všetkých SAF, aj pri nich bude počas letu lietadla vznikať rovnaké množstvo emisií oxidu uhličitého a neriešia problém protiprúdových splodín, ktoré tiež významne prispievajú k otepľovaniu spôsobenému leteckou dopravou.
„Aby sme mali šancu dostať sa do roku 2050 z dnešného stavu k čistej nulovej leteckej doprave, musíme sa skutočne zamerať na skutočné, škálovateľné riešenia s nulovými emisiami,“ hovorí.
„V krátkodobom až strednodobom horizonte by niektoré z týchto alternatívnych palív mohli zohrávať obmedzenú úlohu,“ dodáva Hewitt. Veľkým nebezpečenstvom však je, že keď niečo také počujete, znie to intuitívne ako taký dobrý nápad a ľudia si povedia: „To je skvelé, sme na ceste k udržateľnému lietaniu, nemusíme sa starať o to, koľko toho nalietame.“
