„Je možné vytvoriť model prepojenia Bratislavy a Košíc pravidelnou leteckou prepravou, ktorý by mohol byť založený na kompletnom lízingu lietadla alebo lietadiel a posádok pri dotáciách, ktoré by neboli príliš zaťažujúce,“ navrhoval vtedajší, ale aj súčasný predseda vlády.
O niekoľko rokov neskôr, v období tretej Ficovej vlády (2016 – 2020), prišiel šéf SNS Andrej Danko s nápadom na vytvorenie národných aeroliniek. Tie rovnako počítali aj s tým, že by obsluhovali trasu medzi metropolou západu a východu. Len na pripomenutie, štátne aerolínie pod názvom Slovak Airlines u nás fungovali od polovice 90. rokov až do roku 2007, keď sa dostali do konkurzu.
Všetky projekty z minulosti sa však skončili neúspechom pre nerentabilnosť linky Bratislava – Košice. Podľa odborníka je to otázne aj v tomto prípade. „Dotácia určite pomôže prevádzkovať linku po dobu vyplácania, otáznou je životaschopnosť linky po skončení dotácie. Tie sa v letectve štandardne poskytujú na rozlietanie okrem veľmi odľahlých miest, ktoré sú obsluhované vo verejnom záujme. Štandardne sú teda časovo ohraničené a neráta sa s ich vyplácaním bez obmedzenia,“ vysvetlil pre Pravdu Hudcovský.
Základnou otázkou teda je, či sa to vyplatí samotným leteckým dopravcom, ktorí odlietajú z bratislavského letiska. Premiér Fico hovorí o troch až štyroch firmách, ktoré by sa mohli do súťaže o linku zapojiť. Nie je síce isté, ktoré konkrétne spoločnosti by sa mohli do súťaže zapojiť, môžeme však vychádzať zo zoznamu aeroliniek, ktoré už zo Slovenska odlietajú. Ide napríklad o írsku nízkonákladovú leteckú spoločnosť Ryanair, českú spoločnosť Smartwings alebo maďarský Wizzair. Žiadny zo spomínaných dopravcov však na naše otázky do uzávierky nereagoval.
Otázne tiež je, koľko by museli stáť letenky, aby sa výhercovi konkurzu prevádzkovanie leteckej linky oplatilo. „V analýze z roku 2018 sme pri vtedajších cenách leteckého paliva a modeli prúdového lietadla s kapacitou 120 osôb pracovali s odhadom nákladov na jedno sedadlo vo výške približne 55 eur. Pri takej úrovni by však dosiahol nulový zisk a predpokladá sa plná obsadenosť lietadla,“ povedal Hudcovský.
Ekonóm v tejto súvislosti pripomenul, že ceny leteckého paliva medzičasom stúpli približne o 20 percent, pričom po zarátaní zisku a neúplnej obsadenosti by to podľa neho bolo ešte o niekoľko desiatok eur viac. „Nízkonákladové spoločnosti však využívajú lietadlá s vyššou kapacitou – štandardne 180, takže by sa náklady mohli rozpočítať na vyšší počet cestujúcich,“ dodal Hudcovský s tým, že konkrétna suma bude záležať na jednotlivých prepravcoch.
