„S presunom na letný letový poriadok asi mesiac dozadu začalo byť na pravidelnú linku Viedeň – Košice a späť od Austrian Airlines nasadzované vrtuľové lietadlo ATR-72 s kapacitou 78 miest, dovtedy tam lietal Embraer 195, ktorý má kapacitu 120 miest. Efektívne tak došlo aj k redukcií sedačiek na linke a jedným z viacerých dôvodov mal byť menší dopyt po letenkách,“ hovorí odborník o klesajúcom záujme o lety z Viedne, ktorá leží neďaleko Bratislavy.
Hudcovský však doplnil, že z Viedne do Košíc sa lieta dvakrát denne, pričom rakúske letisko zároveň slúži aj ako prestupné letisko smerom do sveta alebo naopak, a nie je teda cieľovým letiskom. „Zamýšľaná linka by mala mať určite nižšiu frekvenciu, bude však primárne určená pre ľudí, pre ktorých Košice alebo Bratislava budú cieľové destinácie. A to do značnej miery obmedzuje potenciálnych zákazníkov, ktorých by mohla osloviť. Takýto model je napríklad nevhodný pre obchodných cestujúcich,“ dodal ekonóm.
Čo sa týka počtu prepravených cestujúcich, z ktorých niektorí by možnosť vnútroštátneho letu určite využili, tie boli po pandémii koronavírusu rekordné. „V roku 2023 letisko Košice zaznamenalo historický rekord v počte vybavených pasažierov. Jeho bránami prešlo spolu 625 053 cestujúcich. To je o 15 percent viac ako v roku 2022 a o 12 percent viac ako v predpandemickom roku 2019,“ informuje košické letisko na svojich webových stránkach.
Výrazne vyššie čísla má potom Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ktoré v porovnaní s Košicami vypravuje aj výrazne viac letov do celého sveta. Len v roku 2023 letisko odbavilo viac ako 1,8 milióna pasažierov.
Koľko by mohli stáť letenky?
Ambíciu zaviesť pravidelnú vnútroštátnu leteckú linku medzi Bratislavou a Košicami mali v minulosti aj predchádzajúce vlády. Premiér Fico hovoril o dotácii na linku medzi oboma mestami už v roku 2015, teda počas svojej druhej vlády a zároveň v čase, keď ju už obsluhovali České aerolinky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
