Na tento zážitok tak skoro nezabudne. Radovan K. (59) si pri oberaní čerešní spôsobil zranenia pádom na kovovú tyč. S prepichnutými pľúcami bol prevezený do Fakultnej nemocnice v českom Olomouci.
Pád na kovovú tyč, ktorá iba o vlások minula srdce, aortu, tracheu, pažerák a ďalšie životné orgány, si vyžiadal 5-hodinovú operáciu a 2-týždňovú hospitalizáciu, uvádza portál novinky.cz. Prípad nakoniec dopadol šťastne, ale lekári s istotou tvrdili, že s podobným raritným prípadom sa ešte nestretli.
Celá dráma sa odohrala v posledný májový deň, keď si pán Radovan prišiel na záhradu svojho kamaráta natrhať pár čerešní. „Po naplnení košíku som si presunul rebrík, vyliezol naň, zavesil na poslednú priečku a keď som ho mal plný z troch tretín, povedal som si, že to stačí. Chytil som sa rebríka, aby som z neho zvesil košík a chcel som zliezť dolu. V ten moment sa rebrík šmykol alebo vyvrátil a ja som letel dole,“ vybavuje si osudové okamihy pán Radovan.
Pri nekoordinovanom pohybe narazil bokom hrude priamo na roxorovú tyč, ktorá podopierala malý stromček. Betonárska výstuž ako oštep prešla telom a vyšla na druhej strane. „Pravým bokom som ležal na zemi, nohy natiahnuté za sebou, jedna ešte zakliesnená v rebríku. Kamarát so synom pribehli na pomoc a hneď volali sanitku a hasičov. Chcel som si tyč sám vytiahnuť, ale kamarát ma od toho našťastie odhovoril,“ spomína Radovan.
Ostať však v rovnakej pozícii do príchodu záchranárov bolo nesmierne bolestivé a náročné. „Aby som sa zaistil aspoň kolenami a rukami, kamarátov syn chytil roxor hore, jeho otec pri zemi, a tak sme sa spoločne presunuli. Hydraulickými nožnicami záchranári tyč odstrihli z oboch strán, aby ma vôbec dostali do sanitky“ opísal.
Po úspešnej operácii sa Radovan zobudil na druhý deň na JIS-ke a napriek tomu, že musel prekonať zápal spôsobený preniknutím tyče cez telo, po dvoch týždňoch ho prepustili. „Doktori majú zlaté ruky a som im veľmi vďačný. Ďakujem všetkým za záchranu,“ poďakoval.
A čo sa stalo s natrhanými čerešňami? „Skončili na hnoji. Nechcel som ich ani vidieť. Ak ich budem ešte niekedy zbierať, maximálne na menšom strome alebo si ich nechám natrhať,“ uzavrel Radovan.