V praxi to vyzerá rôzne. Aj my hádžeme iné cifry. Jeden povie, že chýba 30-tisíc, druhý povie 10-tisíc sestier. Tak neviem, z čoho to bolo vypočítané a hovorím skutočne vážne, pretože si taký počet neviem predstaviť, to by nemohlo fungovať zdravotníctvo.
Problém ani nie je momentálne akútny nedostatok sestier, je to na hrane, ale nie je prílev „mladej krvi“. Neprichádzajú mladé sestry a celý zbor sestier starne a pôjde do dôchodku. To je náš najväčší problém. Treba sa rozprávať, ako ich nahradiť. My sme okolo roku 2002 prijali smernicu Európskej únie. Mierne sme ju zmenili a vytvorili univerzity pre sestry, hoci v Európskej smernici sa nehovorí, že sestry musia mať univerzitné vzdelanie.
Vraví sa iba o počte hodín teoretickej a praktickej výučby, ktorú majú a my sme mohli inakšie rozšíriť tie hodiny. Na stole sú niektoré riešenia, ktoré sa budú v dohľadnej dobe riešiť nejakým doplnkovým štúdiom sestier, ktoré skončia strednú zdravotnícku školu. Praktickým sestrám alebo asistentkám, akokoľvek to nazveme, by sme mali umožniť, aby sa v rýchlom slede vedeli dovzdelať na bežné sestry, ale na druhej strane treba pracovať s kompetenciami.
To znamená, že niektoré kompetencie, ktoré majú zdravotné sestry, treba dať praktickým sestrám. Niektoré kompetencie, ktoré majú lekári, treba dať sestrám a trochu ich popresúvať. Ide o hru, ktorá nebude mať nulový súčet, čo je dobrá vec, ktorú treba 100 % urobiť a následne urobiť zmeny v personálnych normatívoch.
Personálne normatívy máme urobené tak, že napríklad na chirurgickom oddelení musia byť počas dňa na 15 pacientov dve sestry a v noci jedna sestra. Ak by ste tam mali jednu sestru a jednu praktickú sestru, tak sa zlepší pomer zamestnancov, ktorí tam sú. Dávame si vysoké ciele, že ešte chceme sprísňovať personálne normatívy, ale to jednoducho nejde, keď ľudia chýbajú, nemá to žiadny zmysel.
Úplne iná situácia je na JIS-kách oproti tomu, keď sa robili normatívy. Tie sú už dosť staré, myslím, že z roku 2008. Na chirurgických disciplínach máme iné podmienky, inak u nás ležia pacienti, hospitalizácia je extrémne krátka. Aj na ústavnej zdravotnej starostlivosti sa skracuje dĺžka hospitalizácie. Ja som prednostom urológie a my sme na úrovni takmer 3,2 dňa, ktoré sú tam a v zásade to ide veľmi rýchlo.
Pred nami stojí veľká úloha, v podobe kompetencií, normatívov a vzdelávania sestier, ale na Ministerstve zdravotníctva je pripravený projektový tím, ktorý rieši túto úlohu a myslím, že začiatkom budúceho roka pôjde do parlamentu nejaký návrh zákona.
V prípade nedostatku lekárov by nebolo riešenie, keby zahraniční lekári mali ľahší vstup na náš trh?
Myslím, že sa im aj uľahčoval trh. Nie sme veľmi krajinou, ktorá by vedela až tak priťahovať lekárov zo zahraničia. Naša predstava, odkiaľ by mohli byť, sa celkom nenaplnila. Keď napríklad spomenieme Ukrajinu, ktorá veľmi trpí v tomto čase, lekári sú zamestnaní hlavne v tých nemocniciach.
Nemyslím si, že je veľký problém s lekármi, tých je dosť. Nie sú celkom dobre rozvrstvení, hlavne po odbornostiach, tam chýbajú skôr ambulantní lekári, všeobecní lekári, lekári pre deti a dorast. Ale lekárov je celkom dosť. Saturácia z lekárskych fakúlt, ktorá bola na úrovni 50 %, je v súčasnosti na úrovni 80 %. To znamená, že až 80 % lekárov, ktorí sa stanú absolventmi lekárskej fakulty, ostávajú na slovenskom trhu, čo nie je tak málo.
Ale keď sa každých 10 rokov bude opakovať situácia, že budú hroziť výpoveďami, pokiaľ nedostanú vyše platy, tak asi by to bolo treba nejakým spôsobom vyriešiť.
Budeme musieť. Myslím, že lekárov vieme saturovať z vlastných zdrojov, aj sestry, len treba trocha tú hru upratať lepšie, ako je teraz.
Vy keby ste ministrom, čo urobíte v tejto situácii? Ako by sa to malo vyriešiť, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť, lebo hovoríme o pacientoch?
Ide o to, či by som sa ministrom stal práve teraz v tejto situácii. Keby som bol ministrom pred 1,5 mesiacom, dovolím si povedať, že táto situácia by tu nebola.
Čo by ste lekárom ponúkli?
Nedovolil by som, aby konsolidačný balík siahol na ich platy. Radšej by som odstúpil. To nemalo žiadny zmysel. Koniec-koncov to ministerka Dolinková urobila.
Ale čo tým dosiahla? Prišiel nový minister? Prišiel nejaký kompromis?
Niekedy v živote ide o to, aby ste si zachovali aj svoju vlastnú tvár, ako vyzeráte. Ale rozumiem otázke, čo by sa dalo robiť – konal by som do poslednej chvíle, aby som dosiahol kompromis.
Aj za cenu, že by štát musel úplne ustúpiť?
Nechcel by som ustúpiť, poviem pravdu. Požiadavky by som si prebral. Z transformácií nemocníc by som pokojne ustúpil, s tým nemám žiadny vnútorný problém, to by bol kompromis, ktorý by som s nimi urobil.
Splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažovania pandémie Peter Kotlár má, zdá sa, veľkú podporu premiéra Roberta Fica. Videli sme pred pár dňami, ako sa vyhrážal tým, že sa vzdá svojej funkcie, ak vláda neprijme jeho návrhy, aby sa zastavilo očkovanie mRNA vakcínami, aby sa štát neriadil pandemickou dohodou a ignorovali WHO.
Ste lekár, ako sa vám počúvali tieto odporúčania, a podotázka, bola by škoda, keby splnomocnenec skončil vo svojej funkcii?
Otázka má viac rovín, minimálne dve sú veľmi dôležité. Jedna je politická, že aký je stav našich poslancov v parlamente, ktorí podporujú vládu. Tým som odpovedal, dúfam, bystrým poslucháčom na všetko, čo som k tomu chcel povedať.
A druhá je odborná, medicínska. Som predsedom výboru a oficiálne som požiadal pána doktora Kotlára ako splnomocnenca, aby nám na výbor poslal tú správu, ktorú čítal na tlačovej konferencii, ktorú mal aj so zdrojmi, ktoré má.
Zatiaľ sa tak nestalo, nechávam si priestor, aby som sa k tomu vyjadril, lebo veľmi dobrú správu vydala spoločnosť epidemiológov a vakcinológov. Je to vážená spoločnosť pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, sú tam vážení ľudia, ktorí k tomu, čo pán doktor Kotlár rozprával na tlačovej konferencii v jednotlivých bodoch, dali svoje stanoviská s veľmi kvalitným zdrojovým materiálom. Som za to, aby sme sa s tým konfrontovali. Jedna vec je, ako sa to vníma, ale druhá vec je, ako to vnímame my odborníci aj spoločnosť.
Máme už konkrétne vyjadrenia, že pandémia nebola a vírus bol vyrobený v Číne v laboratóriách.
Možno, že bol, to nevieme celkom isto. Či nebola pandémia, tiež nevieme povedať, pretože názov znamená, že určitá choroba postihuje viac kontinentov. Vyhlasuje ju WHO, proste pandémia bola tým, že ju vyhlásili. Podľa mňa to pán Kotlár inakšie myslel, len to „zbrklo“ povedal.
Na otázku, kde a ako vznikol vírus, nemáme celkom dobré odpovede. Nie som virológ a nechcem sa do tejto veci zamotať, ale ten vírus ukazuje niektoré vlastnosti, na ktoré poukazujú niektorí ľudia, že sú atypické oproti tomu, ako vznikajú klasické víry.
Splnomocnenec položil na stôl svoje stanoviská, ale, žiaľ, neukázal zdroje, z ktorých čerpal. Vakcinológovia a epidemiológovia položili iné zdroje na stôl…
… čo je asi dosť dôležité, deklarovať zdroje.
Musí sa deklarovať zdroj, inak to nemá žiadny zmysel. Najskôr treba porovnať, a potom povedať, čo je pravda.
Schvaľujete súčasný postoj premiéra, že mu vyjadril podporu a súhlasíte aj s tým, aby boli posilnené kompetencie splnomocnenca?
Ak som dobre porozumel, čo pán premiér hovoril, tak mu posilnil kompetencie v tom, aby vyšetroval míňanie peňazí počas pandémie a manažovanie celej pandémie COVID-19. Nič mu z hľadiska kompetencií o víruse COVID-19 nekázal zväčšiť.
V čase nahrávania rozhovoru skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka zablokovala rokovanie parlamentu, respektíve to bola opozícia, ale koaliční poslanci sa nezúčastnili hlasovania. Opozícia to využila a vytiahla kartičky, aby parlament nebol uznášaniaschopný. Huliakovci to urobili preto, aby ukázali, akí sú potrební pre koalíciu a nesúhlasia s odvolávaním ich nominantov. Dá sa hovoriť o stabilnej 79-ke alebo sa to bude riešiť ad hoc pred každou schôdzou? Či má koalícia dostatok hlasov?
V súčasnosti sa nedá hovoriť o nejakej veľkej stabilite, to je viditeľné, vymýšľal by som si, ak by som povedal niečo iné, ale je rovnaké ako s lekármi. Ľudia sa musia stretnúť a povedať si, či majú ešte spoločnú cestu pred sebou, alebo nie. Ak nie, svet sa nezrúti, skončí táto vláda a budú nové voľby alebo sa usporiada inak parlament.
Myslím však, že je nádej, aby si všetci spolu sadli, odhodili animozity, lebo na všetko sa nabalí milión vecí, ktoré vám potom kazia rokovania a musia sa dohodnúť. Keď sa na to dívam normálnymi očami, je v záujme každého, aby sa dohodol. Rovnako ako keď sme sa rozprávali o lekároch a ministerstve, všetci sa chcú dohodnúť, všetci lekári sa chcú dohodnúť.
Lekári nemajú kde odísť, to si neklamme. Nikto ich nikde nepotrebuje. To je pár jedincov, možno výnimočných, ale v zásade nikto ich nikde nepotrebuje. Ale je pravda, že nemôže ostať zdravotníctvo nejakú dobu bez lekárov. Aj táto politická vec je taká, že keď si ju všetci uvedomia, v akej sú situácii, nemajú, kde odísť.
Ešte k požiadavkám pána Huliaka – sú opodstatnené, aby Národná koalícia chodila na koaličné rady, aby tu vznikla štvrtá strana, ktorá sa do parlamentu ani nedostala, lebo kandidovali na kandidátke SNS, to treba rešpektovať.
Ja v tom problém naozaj nevidím. Je to od nich závislé v súčasnosti, prečo by tam nemohli chodiť?
A ide naozaj len o koaličné rady alebo majú ďalšie požiadavky?
Istotne majú ďalšie, ale nie som pri tých rozhovoroch, takže neviem viac povedať. Keď si spomenieme, ako vyzerali koaličné rady za minulej vlády, a to nechcem kritizovať, kde prišlo koľko – 10, 20 ľudí? A každý tam hovoril svoje záujmy. Ak sa stretnú nie traja, ale štyria predstavitelia, nikomu sa nič nestane.
Poslanecký klub SNS zachránil váš kolega zo Smeru Dušan Muňko. Bolo to jeho rozhodnutie alebo ako k tomu došlo, že prestúpil do klubu SNS?
My sme mali informácie, že budú problémy s poslancami, že sa tam necítia komfortne a majú naozaj problémy, takže sme si na klube povedali, že v rámci zachovania koalície treba, aby tam niekto od nás išiel a prihlásili sa nejakí kandidáti, ktorí by šli. Bolo to veľmi demokraticky otvorené. Viacero kolegov sa prihlásilo a vedenie klubu rozhodlo, kto tam pôjde. Ja som už pri tom nebol, len keď sa hlásili, vtedy.
Vy by ste to urobili?
Ja nie.
