Štefan Kvietik zostáva navždy spojený so svetom herectva. Aj napriek tomu, že sa už nepodieľal na nových projektoch, nikdy neprestal sledovať dianie v hereckom svete. V rozhovoroch sa často zamýšľal nad tým, čo sa deje v súčasnom divadle a filme, a často nebol spokojný s tým, čo videl.
Legendárny herec Štefan Kvietik (†90) sa už dávno vzdialil od divadelného pódia a filmových kamier, ale ako sa hovorí, herectvo zostáva navždy. Slováci na neho nezabudli vďaka opakovaným vysielaniam kultových filmov a inscenácií, a on sám až do konca života sledoval, čo sa deje v hereckom svete. Ako priznal pre portál PLUS 7 DNÍ, nie vždy však bol spokojný s tým, čo videl.
Nová generácia a pokora v herectve
„Novodobí hráči, nielen herci, ale aj režiséri a dramaturgovia by si mali naplno uvedomiť, že majú veľké šťastie, pretože je na čom stavať. Vytvorili sme mnoho krásneho a oni na to môžu nádherne kontinuálne nadviazať,“ povedal pred koncom svojho života majster, ktorý bol pyšný na to, že herectvo študoval pod vedením pedagógov ako Ján Borodáč, Oľga Borodáčová, Gustáv Valach a Július Pántik.
Profesor Kvietik
Štefan Kvietik strávil dlhé roky aj ako profesor herectva na VŠMU, a preto si mohol dovoliť porovnávať súčasných hercov s bývalou generáciou.
„Na VŠMU som ako pedagóg bol naozaj veľkú časť života. Naozaj som smutný, keď badať nedostatok nadania, predpokladu úspešnej kariéry. Neviem si totiž predstaviť nešťastnejšieho človeka ako herca, ktorý nebude schopný uplatniť sa, alebo bude len priemerným. Keď sa ale na prijímačkách objavil mladý talent s iskrou v duši, vždy som zaplesal,“ priznal herec.
Občas krútil hlavou nad niektorými hercami súčasnej generácie. „Možno sa teraz viacerí mladí herci urazia, ale mnohí z nich si hádam ani nezaslúžili toľko príležitostí, koľko ich dostali. A hneď sa cítia a správajú ako veľké hviezdy. K hercovi neodmysliteľne patrí jedna veľká cnosť – skromnosť. Všetci velikáni, výrazné umelecké osobnosti si to uvedomujú. Čím väčší je herec, tým je normálnejší, pokornejší a skromnejší ako človek. Asi je to tvrdý pohľad, však?,“ spýtal sa rečnícky.
O hercoch, ktorí nemajú veľa talentu, nechcel hovoriť, no keď sa reč dostala na skutočných majstrov, vyjadril sa o dvoch osobnostiach: „Ako osobnosť sa správal napríklad Marián Geišberg alebo Janko Króner,“ vyslovil.
Matúš Kvietik ho šokoval
Keď sa Štefan Kvietik prvýkrát dozvedel, že jeho vnuk Matúš Kvietik sa chce stať hercom, bol to pre neho šok. „Raz, ešte počas štúdií v Anglicku, mi poslal nahrávku, kde účinkuje ako herec. Bol som veľmi prekvapený. Díval som sa naňho, a hoci som nič nerozumel, lebo to bolo anglicky, zaujal ma jeho prirodzený prejav. Lebo prirodzený prejav sa rovná pravdivý. No a potom jedného dňa, keď sa vrátil z Anglicka, mi vraví: ,Dedo, priprav ma na herecké skúšky´,“ prezradil už dnes zosnulý herec.
K hodnoteniu hereckých schopností Matúša bol opatrný, no priznal, že so svojou manželkou videl všetky jeho premiéry v divadle a pravidelne ho sledovali aj v televízii. „Je to predsa môj vnúčik. Stále je vo veku, keď ešte len dozrieva, ale zaplať pánboh má dosť roboty, je inteligentný a citovo hlboko založený. Má všetky atribúty, ktoré sú pre zveľaďovanie talentu potrebné,“ povedal.
Prezradil, že Matúš Kvietik vyniká veľkou pokorou a neupína sa na svoju slávu. „Slovíčka pokora sa bojím, v súčasnej dobe sa tento pojem veľmi zneužíva. Jedno ale viem určite. Matúš má úctu. Keď ho vidím ako reaguje, keď padne nejaké meno staršieho herca, mám radosť. Po tejto stránke by som sa o neho nebál. Ale ako ja stále hovorím, človek môže mať talent ako Eiffelovka, ak nemá príležitosť, kus šťastia na dobré divadlo, dramaturgiu, kolegov, režisérov je mu to na nič. Šťastie je skutočne dôležité. Ak mám hovoriť za seba, rúhal by som sa, keby som šťastene niečo vyčítal,“ dodal.
Talent Matúša Kvietika budú ľudia vždy porovnávať s dedom Štefanom Kvietikom. Vo svojej kariére dosiahol taký vrchol, ktorý je možno už nemožné prekonať.
„Ja sa na to pozerám pozitívne. Nálepka Kvietik je predsa skvelá a ja mám byť na čo hrdý. Ale s dedom sme úplne odlišné typy. Navyše herectvo sa už tak extrémne zmenilo, že asociácia medzi nami je už len menová,“ priznal Matúš Kvietik.
Okrem toho odhalil, že viac obdivuje obdobie hereckého prejavu spojené s veľkými divadelnými velikánmi. „Ak vynechám deda Kvietika, neskutočne milujem Ivana Rajniaka. Ďalej mená ako Karol Machata a Ivan Mistrík. To sú pre mňa fantastickí herci. Všetko je to zlatá generácia, ktorá sa nedá napodobniť. Bohužiaľ, poznám ich len z televízie, v divadle som nemal možnosť vidieť ich naživo. Dedo s nimi robil často a ja si len s ľútosťou môžem hovoriť: Kurnik, prečo to takto precízne nemôžeme robiť dnes aj my?,“ pýta sa.
GALÉRIA
