Vážme si to, čo máme, nie je to samozrejmosť
Čo sa mi na Turkoch páči je ich národná hrdosť, niekedy až prílišná, no je to niečo, čo ich spája. Každý jeden Turek či Turkyňa, malý, hrbatý, nevzdelaný, starý alebo mladý – každý jeden si o sebe myslí, že je potomok slávnych sultánov a že Osmanská ríša zanedlho znova hrdo povstane. Pre nás je to v niektorých ohľadoch smiešne a trápne, ale ja si myslím, že by sme si mali brať príklad. Nie nejaký falošný slavienizmus a facebookové príspevky plné gramatických chýb, no skutočný pocit lásky k vlasti. Mali by sme si viac vážiť slobodu, ktorú máme, čistú vodu, vzduch, krásnu prírodu a mnoho iného.
Vzdelanie je najväčší rozdiel
Týmto by som uzavrela kultúrne rozdiely medzi Tureckom a Slovenskom. Hovorím teda o majorite v oboch krajinách, ale, samozrejme, nie všetko je čierno-biele. Slovensko je na tom o niekoľko levelov vyššie, hlavne čo sa týka inteligencie a vzdelania. Vďačíme za to najmä EÚ, modernizácii za posledných 20 rokov a možnostiam cestovať. Nech si hovorí, kto chce, čo chce. Myslím si, že napriek sťažnostiam sme vždy mali dobré školstvo.
Iste, stále je čo zlepšovať, no takí Turci majú také hrozné školstvo, ktoré v poslednej dobe tlačí hlavne na moslimskú radikalizáciu, že nič dobré z toho nemôže vyjsť. Máme možnosť sa učiť cudzie jazyky a skoro každý mladý človek na Slovensku ovláda minimálne anglický jazyk. V Turecku je angličtina stále luxus. Bežní Turci nemajú ani pas, a aj keby mali, nemajú dôvod cestovať. Majú bohatú kultúru, ktorá siaha tisícky rokov do minulosti, a ani tú dôkladne nepoznajú.
Mať vedomosti a vedieť ich efektívne využívať, neustále sa zdokonaľovať a posúvať je kľúčom k úspešnému životu. My na Slovensku sa to pomaly učíme, zatiaľ čo v Turecku potrebujú na pochopenie tejto podstaty ešte niekoľko desaťročí.
Som Slovenka z Istanbulu, ktorá stále miluje svoj rodný kraj
Som Slovenka, ktorá sa okrem toho, že 8 rokov žije v Turecku, venuje kreatívnemu písaniu. A aj keď polovicu svojho života žijem v zahraničí, Slovensko milujem. Žila som aj v Taliansku, Rakúsku či Holandsku, vďaka tomu poznám krásy a nerasti mnohých krajín. Niekedy však rada píšem o problémoch ľudských, takých, ktoré nás pohltia nech sme kdekoľvek. Mojím životom ma vždy sprevádzala aj móda a krása alebo práca v školstve či v turizme a presne to môžete vidieť aj v mojich textoch.
