Ide podľa štatistikov teda o 17 % medziročný pokles, pod ktorý sa podpísali najmä významne nižšie osevné plochy pšenice a raže v kombinácii s ich nižším priemerným výnosom z hektára. Naopak, očakáva sa výraznejší nárast úrody zemiakov a sóje.
Bez ohľadu na celkovú úrodu, pri pšenici, ovse a tritikale sa očakáva hektárový výnos nad úrovňou päťročného priemeru. Naopak, pri jačmeni a raži sa očakáva výnos z hektára, ktorý bude nižší ako priemer predchádzajúcich piatich rokov.
Repky je viac, kukurice menej
Celková úroda pšenice, ktorá zaberá približne dve tretiny plôch hustosiatych obilnín, by mala v roku 2024 dosiahnuť 1,9 milióna ton, čo je o 22 % menej ako vlani. Pokles odhadovanej produkcie o 556.000 ton je spôsobený predovšetkým zmenšením osiatych plôch o takmer 14 % a nižším hektárovým výnosom o 0,6 ton z hektára oproti minulému roku.
Augustové spresnenie mierne znížilo očakávanú úrodu jačmeňa na 606.200 ton, čo je približne na úrovni vlaňajška. Predpokladaná úroda je výsledkom medziročného navýšenia osevných plôch a poklesu hektárového výnosu.
Výrazne vyššia úroda sa očakáva pri tritikale, a to o takmer štvrtinu v porovnaní s minulým rokom. Nárast ovplyvnilo rozšírenie osevných plôch a súčasne mierne zvýšenie výnosu z hektára.
Najväčší medziročný nárast, a to až o 60 %, sa očakáva pri ovse. Poľnohospodári predpokladajú úrodu na úrovni 32.500 ton vďaka rozšíreniu osevných plôch, ako aj zvýšenému hektárovému výnosu. Naopak, úroda raže by mala medziročne klesnúť o 23 % na 27.100 ton, najmä v dôsledku takmer tretinového poklesu osevných plôch.
Produkcia kukurice na zrno, druhej najpestovanejšej plodiny, by mala napriek zvýšeniu osevnej plochy o 5 % klesnúť medziročne o vyše 7 % a dosiahnuť celkový objem 1,03 milióna ton. Toto zníženie je spôsobené poklesom priemerného hektárového výnosu na úroveň 6,9 tony, čo je o takmer 14 % menej ako vlani. Očakáva sa však, že hektárové výnosy prevýšia hodnotu päťročného priemeru (6,1 ton z hektára).
Podľa aktuálneho spresnenia odhadov bude medziročný pokles produkcie repky olejnej ešte výraznejší, a to o 28 %, na úroveň 387.500 ton. Dôvodom je okrem menšej osiatej plochy najmä nižší hektárový výnos 2,7 tony. Hektárový výnos sa znížil medziročne o štvrtinu a zároveň zaostával o 14 % aj za päťročným priemerom.
Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová na záver dodáva, že dôležité je venovať pozornosť sfunkčneniu závlahových systémov a efektívnemu zadržiavaniu vody v krajine. Mohli by sa tým eliminovať škody spôsobené dlhotrvajúcim suchom.
