Tamojšia vláda na čele s premiérom verí, že zdraženie benzínu povedie okrem iného k zníženiu nedostatku pohonných hmôt, s ktorým Kuba v posledných mesiacoch bojuje. Problémy s dostupnosťou nafty či benzínu má negatívny dosah aj na tamojšiu verejnú dopravu, pred čerpacími stanicami sa zároveň dlhodobo tvoria obrovské kolóny.
Pre Kubáncov ale pôjde o ďalší citeľný zásah, ktorý pocíti vo svojich peňaženkách. Už niekoľko rokov pritom bojujú aj s nedostatkom spotrebného tovaru, liekov či niektorých potravín. Kuba je totiž veľmi závislá od dovozu zo zahraničia.
„V ekonomike nejde také zvýšenie ceny pohonných hmôt vykonať bez toho, aby sa to dotklo aj ďalších sektorov. Nejde len o pohonné hmoty, ale napríklad aj o potraviny. Ceny sa v ekonomike môžu zvýšiť o 400 až 500 percent,“ hovorí pre agentúru Reuters kubánsky ekonóm Omar Everleny.
Kubánska inflačná bomba
V minulom roku sa rast cenovej hladiny na Kube dostal na hranicu 30 percent. V medziročnom porovnaní išlo o mierny pokles. Kubánske štatistické úrady totiž uvádzajú, že v roku 2021 sa inflácia dostala až na 38 percent. Tamojší ekonómovia ale tvrdia, že cenová realita je úplne iná – a reálne zdraženie bolo ešte oveľa dramatickejšie. V každom prípade novo predstavené opatrenia existujúcu infláciu nepochybne umocnia. „Nové kubánske opatrenia sú inflačnou bombou,“ potvrdil agentúre Reuters aj ekonóm Oscar Fernandez.
Analytici opakovane kubánsku vládu žiadajú, aby ekonomiku viac otvorila súkromnému podnikaniu a investíciám. Súčasné hospodárstvo na Kube sa totiž opiera hlavne o štátne podniky, ktoré nie sú z hľadiska prevádzky efektívne. Odborníci volajú aj po tom, aby fungujúce štátne podniky prešli potrebnými reformami.
