Šéfka komisie sa k celému prípadu takmer nevyjadruje, textovú komunikáciu s Bourlom stále neposkytla. Thies Clausen, vedúci oddelenia pre korporátne a verejné záležitosti v PR firme FleishmanHillard, vysvetľuje, že pre väčšinu ľudí ide o bruselské hašterenie, ktoré verejnosť nezaujíma. „Je to prípad pre elity,“ myslí si. Von der Leyenovej však pri prípadnom obhajovaní mandátu uškodiť môže.
Na tlak je však šesťdesiatpäťročná skúsená politička zvyknutá už z doby, kedy bola nemeckou ministerkou obrany pod Merkelovou. Pre von der Leyenovú však bolo zvolenie na post predsedníčky Európskej komisie pomyselným návratom domov. Jej otec Ernst Albrecht totiž svojho času strávil mnoho rokov v bruselských politických kruhoch. Prvých trinásť rokov svojho života Ursula žila na predmestí Ixelles. „Narodila som sa v Bruseli, Európu mám v srdci,“ opakuje rada v rozhovoroch.
Preskočenie do Bruselu pre ňu navyše bolo určitým vyslobodením. Ako spolková ministerka obrany totiž príliš obľúbená nebola . Čelila aj kauze, v ktorej údajne vyplácala externým poradcom milióny eur bez toho, aby vypísala verejnú súťaž. Už vtedy boli kľúčové textové správy, ktoré sa však nepodarilo dohľadať.
Kritika s nástupom do novej funkcie ustala. Von der Leyenová si rýchlo vybudovala povesť najvplyvnejšej hlavy Európskej komisie od Jacquea Delorsa. Počas jeho úradovania Únia vykonala dôležité reformy rozpočtu a boli podpísané dokumenty, ktoré umožnili vznik spoločného európskeho trhu a zavedenie jednotnej meny, uvádza iDNES.cz.
Práca ako zmysel života
Pracovná morálka predsedníčky Európskej komisie je povestná. V bruselských kanceláriách zostáva do noci, často tu aj prespáva. Počas zahraničných ciest si necháva predčítať ranné brífingy pri cvičení. Rada pracuje pod tlakom, vyhrotené situácie zvláda pokojne, čo jej zaistilo sympatie v Spojených štátoch, pre Európanov je to práve ona, kto je hlavnou tvárou Únie.
Pokoj zachovala aj pri bizarnej kauze, ktorá sa neskôr začala prezývať Sofagate, pripomína The Guardian . Na začiatku apríla 2021 sa spoločne s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom zúčastnila stretnutia s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Po úvodnom privítaní sa muži posadili do kresiel s príslušnými vlajkami, na von der Leyenovú však zostalo iba miesto na pohovke. Obaja politici sa pritom bavili okrem iného o ženských právach.
Vzápätí sa v médiách začalo hovoriť o protokolárnom machizme aj zlej reakcii Michela, ktorý mal svojej kolegyni ponúknuť miesto. Ten neskôr povedal, že ho celý incident mrzí. „Odvtedy zle spím a celá tá scéna sa mi stále vracia,“ popisoval. V kontraste s prehnanou ľútosťou von der Leyenová sucho kontrovala. Pri ďalšom stretnutí Michelovi oznámila, že už nikdy nedovolí, aby sa podobná situácia opakovala.
Presne tak pristupuje ku všetkým problémom. Rázne a bez veľkých emócií. Prekážky, ktorým bude v nasledujúcich mesiacoch čeliť, tak s prehľadom zvládne. „S typickým miernym von der Leyenovským úsmevom a iskrou v oku,“ dodáva server Politico.
