„Je jasné, že je stále favoritkou, ale s tým, ako aktuálne vyzerajú prieskumy Rozhodne teraz nikto nemôže povedať, či bude zvolená,“ uviedol pre Politico jeden z diplomatov. Borrell na sklonku minulého roka vyjadril obavy s posilnením populistických strán.
Určitý monarchistický prístup von der Leyenovej môže uškodiť. „Keď vypukla vojna na Ukrajine, mali sme pre to pochopenie, trpezlivosť však pomaly dochádza,“ znie z bruselských kruhov. Diplomati sú často vo vleku tímu okolo predsedníčky Európskej komisie. Nie je prekvapením, že to využívajú lídri krajín, ktorí Brusel príliš nemusia a na jeho kritike si postavili veľkú časť politickej taktiky.
Európska komisia je pravidelne ostreľovaná maďarským premiérom Viktorom Orbánom. „Ako často to v poslednej dobe vyzerá, že celá Európa je riadená iba komisiou a jej predsedníčkou. Čítame aj zmýšľame o nej ako o niekom, kto je lídrom Európy. V skutočnosti by ale mala byť naším zamestnancom, ktorého platíme. Mala by prezentovať to, čo my rozhodneme,“ nechal sa pred časom počuť Orbán.
Ten je jediným vrcholným politikom, ktorý sa nebojí von der Leyenovou kritizovať verejne. Podľa zákulisných informácií z vysokých francúzskych politických kruhov ju však nemá v láske ani prezident Emmanuel Macron. Jej angažovanosť v boji Izraela s Hamasom vraj v Elyzejskom paláci považujú za „osobnú PR kampaň“.
Paradoxné je, že pri voľbe v roku 2019 ju Macron po dohovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou uprednostnil pred spitzenkandidatom Európskej ľudovej strany Manfredom Weberom, pripomína stanica Deutche Welle . Spitzenkandidat je označenie pre lídra, ktorého si do čela pred voľbami vyberajú jednotlivé frakcie v Európskom parlamente
Vakcinačná kauza
Politické rozbroje sú jedna vec, predsedníčka Európskej komisie sa však pred voľbami bude musieť popasovať s ešte jedným veľkým problémom. V nasledujúcich týždňoch by mohol súd rozhodnúť o žalobe, ktorú na Európsku komisiu podal americký denník The New York Times .
Denníku prekáža, že von der Leyenová odmietla poskytnúť textové správy, ktoré si v roku 2021 počas pandémie covidu vymieňala s Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom farmaceutického gigantu Pfizer. Dohodli sa, že firma poskytne únii 900 miliónov dávok, čo by stačilo na trojnásobné preočkovanie všetkých obyvateľov dvadsaťsedmičky.
Predtým už EÚ uzavrela dve dohody s firmou Pfizer a spoločnosťou BioNTech. Partizánske vyjednávanie von der Leyenovej však bolo svojím rozsahom bezprecedentné. Predchádzajúce dohody prešli zložitým vyjednávacím procesom, podieľali sa na ňom zástupcovia všetkých krajín EÚ a ďalší experti. Von der Leyenová údajne dohovárala hlavné body svojej dohody priamo s Bourlom. Následne Európska komisia tieto podmienky predložila členským štátom, čím uvoľnila cestu k spísaniu formálnej zmluvy.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
