Iné to je napríklad v gréckokatolíckej časti Ukrajiny, pre ktorú je svätý Mikuláš najobľúbenejším svätcom. Na Štedrý deň sa tu darčeky nedávajú a Štedrý večer je vyslovene o dobrom jedle, rodine a spievaní kolied. Dňom, ktorého sa deti nevedia dočkať práve kvôli darčekom, je deň sv. Mikuláša. Kedysi sa oslavoval na prelome 18. a 19. decembra, od začiatku vojny však gréckokatolícka cirkev prešla na gregoriánsky kalendár.
Na Štedrý deň darčeky pod stromčekom nenájdete ani vo väčšine krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Darčeky tu na Nový rok nosí Dedo Mráz, ktorému sa z týchto končín úspešne podarilo vytlačiť kresťanstvo. Božie narodenie pripadá podľa byzantského kalendára na 7. januára, kedy sa nekonajú žiadne oslavy a na Vianoce si spomenie len zopár skalných veriacich.
Santa Claus neobchádza ani Áziu
Zatiaľ čo komunizmus naučil ľudí Vianoce ignorovať, v ázijských krajinách sa tento sviatok teší veľkej obľube napriek rozličným vierovyznaniam. Kto by neodolal darčekom, svetielkam a vianočným pesničkám?
V Číne, Indii, Japonsku aj Južnej Kórei nenosí darčeky nik iný než Santa Claus. Namiesto stolovania v kruhu rodiny si tu však mladí ľudia radšej vyjdú na párty či do kina.
Zlomyseľné bytosti zo Škandinávie
Pokým vládu nad Vianocami neprevzal Santa Claus, mali obyvatelia Škandinávie plné ruky práce s neplechami, ktoré im napáchali rôzne rozprávkové, nie vždy prívetivé bytosti.
Vo Fínsku a Švédsku ťahali podľa legiend Thorov voz dve kozy (Julbocken alebo Joulupukki), ktoré boli také hrôzostrašné, že ľudia radšej dávali dary im, než by čakali akýkoľvek vianočný darček od nich.
Na Islande si deti každý večer nachádzajú darčeky v čižmičkách po dobu trinástich dní pred Vianocami. Na tom by nebolo nič zlé, keby im ich nenosili trinásti synovia ľudožravej obryne Gryla. Ak dieťa neposlúchalo, dostane namiesto darčeka zeleninu. Zostáva len dúfať, že nie takú, vedľa ktorej sa bude variť v obrej polievke.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
