Ahmada al-Ghuferiho netrafila bomba, ktorá zničila jeho rodinu. Keď pri útoku na ich rodinný dom v meste Gaza zahynulo 103 príbuzných, on uviazol 80 km ďaleko, v okupovanom meste Jericho na Západnom brehu.
Ahmad pracoval na stavenisku v Tel Avive, keď Hamas 7. októbra zaútočil na Izrael – nemohol sa vrátiť k svojej manželke a trom malým dcéram kvôli vojne, ktorá nasledovala, a izraelskej vojenskej blokáde.
Hovoril s nimi každý deň v rovnakom čase, keď to umožňovalo telefónne spojenie, a keď 8. decembra večer došlo k útoku, telefonoval svojej manželke Shireen. „Vedela, že zomrie,“ povedal pre BBC. „Povedala mi, aby som jej odpustil všetko zlé, čo mi kedy urobila. Povedal som jej, že to netreba hovoriť. A to bol náš posledný telefonát.“
Pri veľkom bombovom útoku na dom jeho strýka v ten večer zahynula jeho manželka a tri malé dcéry – Tala, Lana a Najla. Zahynula aj Ahmadova matka, štyria jeho bratia a ich rodiny, ako aj desiatky jeho tiet, strýkov a bratrancov. Celkovo viac ako 100 mŕtvych. Po viac ako dvoch mesiacoch sú niektoré z ich tiel stále uväznené pod troskami.
Minulý týždeň oslávil narodeniny svojej najmladšej dcéry. Najla mala dva roky. Ahmad sa stále snaží túto stratu pochopiť. Nemôže držať telá svojich detí ani byť na ich urýchlenom pohrebe, stále o nich hovorí v prítomnom čase, jeho tvár je nehybná pod valiacimi sa slzami.„Moje dcéry sú pre mňa malé vtáčiky,“ povedal. „Cítim sa ako vo sne. Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa nám stalo.“
Z obrazovky telefónu a notebooku odstránil fotografie dievčat, aby ho neprenasledovali. Zostalo mu len poskladať si príbeh o tom, čo sa stalo, z výpovedí niekoľkých preživších príbuzných a susedov. Tí mu povedali, že raketa najprv zasiahla vchod do domu jeho rodiny. „Ponáhľali sa von a išli do neďalekého domu môjho strýka,“ povedal. „O pätnásť minút neskôr zasiahla tento dom stíhačka.“
Z jeho domova ostal kopec trosiek
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
