Stockton Rush bol absolventom Princetonu a generálnym riaditeľom spoločnosti OceanGate Expeditions, ktorá prevádzkuje miniponorky Titan. Trval na tom, že ponory do Atlantiku nie sú nebezpečné a raz povedal: „V určitom bode je bezpečnosť nepodstatná. Ak chceš byť v bezpečí, nevstávaj z postele, nesadaj si do auta. Nerob nič.“
Stockton Rush, generálny riaditeľ a zakladateľ OceanGate Expeditions bol na palube ponorky Titan jeho spoločnosti, ktorá implodovala po tom, čo v nedeľu zmizla na ceste k vraku Titanic asi 600 km východne od pobrežia Newfoundlandu v Kanade.
Americká pobrežná stráž počas štvrtkovej tlačovej konferencie oznámila, že chýbajúcu tlakovú komoru Titanu našli medzi ostatnými úlomkami približne 488 metrov od prednej časti Titanicu na morskom dne pomocou diaľkového ovládania vozidla ROV.
Vo vyhlásení pre The Independent spoločnosť OceanGate – súkromná spoločnosť, ktorá ponúka expedíciu za 250 000 dolárov za sedadlo – potvrdila, že päť pasažierov na palube lode je teraz považovaných za mŕtvych.
Miniponorka Titan bola stiesnený valec dlhý 6,7 metra s trupom z uhlíkových vlákien leteckého priemyslu pokrytým titánovými hemisférami na oboch koncoch, ktorý sa pýšil masívnym oknom a 4K kamerami na prenos vonkajšieho morského prostredia späť do vnútra miniponorky.
Prekvapivo bolo plavidlo ovládané generickým ovládačom videohier – konkrétne Logitech F710 Wireless PC Gamepad z roku 2011, podľa herného experta Matthewa Ruddlea, namiesto použitia GPS na navigáciu komunikovalo so sledovacím tímom na palube povrchovej lode. V tomto prípade kanadským ľadoborcom Polárny princ, prostredníctvom textových správ.
Podľa životopisu Stocktona Rusha na webovej stránke jeho spoločnosti promoval na Princetonskej univerzite v odbore letectvo, letectvo a astronautické inžinierstvo v roku 1984 a neskôr na UC Berkeley Haas School of Business s titulom MBA v roku 1989.
Svoju kariéru začal ako pilot, keď sa v roku 1981 kvalifikoval na United Airlines Jet Training Institute vo veku 19 rokov a počas letu medzi vysokou školou slúžil ako prvý dôstojník DC-8 na letoch do Európy a na Stredný východ.
V roku, keď odišiel z Princetonu, sa pán Rush pripojil k spoločnosti McDonnell Douglas Corporation ako letový skúšobný inžinier v jej programe F-15, pričom dva roky strávil na leteckej základni Edwards pri testovaní radaru APG-63 a protiraketových programoch.
V roku, keď odišiel z UC Berkeley, osobne zostrojil experimentálne lietadlo Glasair III, ktoré vlastnil a na ktorom lietal, a následne skonštruoval značne upravenú dvojčlennú ponorku Kittredge K-350, v ktorej vykonal viac ako 30 ponorov.
V rokoch 2003 až 2007 pôsobil v správnej rade Leteckého múzea v Seattli vo Washingtone a počas svojho funkčného obdobia tiež jeden rok predsedal výboru pre rozvoj tejto inštitúcie.
V roku 2009 založil spoločnosť OceanGate Expeditions – spoločnosť so sídlom v Everette vo Washingtone – a neziskovú nadáciu OceanGate Foundation v roku 2012, pričom sedel aj v predstavenstve spoločnosti BlueView Technologies, výrobcu vysokofrekvenčných sonarových systémov, ktorá v roku 2012 získala podmorského technologického vývojára Teledyne.
Rush tiež pôsobil v predstavenstve spoločnosti Entomo podnikového softvéru a ako predseda spoločnosti Remote Control Technology, ktorej klientmi sú Exxon, Conoco-Philips a Boeing.
Rush v novembri minulého roka mal v istom rozhovore pre podcast Unsung Science, v ktorom sa ho spýtali, čoho sa obáva v hlbinách oceánu, a odpovedal: „Najviac sa obávam vecí, ktoré mi zabránia dostať sa na povrch. Previsy, siete na ryby, nebezpečenstvo zapletenia.“
O bezpečnosti svojich misií všeobecnejšie povedal: „Nemyslím si, že je to veľmi nebezpečné. Ak sa pozriete na aktivitu pod vodou za posledné tri desaťročia, nedošlo ani k veľkému zraneniu, nieto k smrteľnému výsledku. To, čo nás znepokojuje, nie je, keď ste pod vodou.“
„Znepokojuje ma, keď tam dostanem výletníkov, keď si na lodi v mrazivých podmienkach a s veľkými dverami, ktoré ti môžu rozdrviť ruky, lebo ľudia, ktorí možno nemajú najlepšiu rovnováhu a spadnú, si môžu nebezpečne obúchať hlavu. To je pre mňa tá nebezpečná časť.“
Rush tiež minulý rok hovoril s BBC, aby propagoval svoj lukratívny výlet na Titanic, ktorý stojí zákazníkov 250 000 dolárov na cestu na osobu, pričom divákom povedal, že cestovanie po hlbokom mori „je úžasné. Je to len taká iná skúsenosť. Sú to úplne iné emócie.“
Pri vysvetľovaní príťažlivosti prenasledovania najmä strašidelného vraku parníka Titanic, ktorý bol odsúdený na zánik, povedal jednoducho: „Čítal som článok, ktorý hovoril, že v angličtine existujú tri slová, ktoré sú známe na celej planéte. To je Coca-Cola, Boh a Titanic.“
V utorok 20. júna vyšlo najavo, že Rush bol zažalovaný za podvod floridským párom, ktorý tvrdil, že ich plánovaná hlbokomorská plavba k Titanicu bola opakovane zrušená a pokusy o vrátenie peňazí boli ignorované.
Marc a Sharon Hagle podali vo februári v Orange County žalobu, v ktorej obvinili generálneho riaditeľa Stocktona Rusha z toho, že ich podviedol o 210 258 dolárov, ktoré zaplatili, aby si v roku 2018 zabezpečili dve miesta na výlete k slávnemu vraku lode v Severnom Atlantiku.
Hagleovci tvrdia, že podpísali zmluvu a zaplatili v novembri 2016, aby sa stali jedným z prvých platiacich zákazníkov OceanGate krátko po tom, ako boli expedície Titanic prvýkrát zverejnené.
Hagles ďalej uviedli, že Rush urobil „nepravdivé vyhlásenia“, že plavidlo bude pripravené potápať sa na Titanicu do júna 2018, a presvedčili ich, aby podpísali druhú zmluvu a zaplatili plný poplatok 105 129 USD na osobu.
Sľúbená cesta k vraku Titanicu v roku 2018 bola neskôr zrušená, pretože spoločnosť OceanGate nemala dostatok času na certifikáciu Titanu, aby mohol cestovať do hĺbky 4 000 metrov, uviedli Hagles.
Na palube Titanu boli okrem pána Rusha aj britský miliardár Hamish Harding, známy francúzsky potápač Paul-Henri Nargeolet, pakistanský podnikateľ Shahzada Dawood a jeho 19-ročný syn Suleman. Všetkých päť pasažierov je po štvrtkovom objavení trosiek považovaných za mŕtvych.
