Korunovácia kráľa Karola III., ktorá prebehla v máji 2023, sa stala jednou z najdiskutovanejších udalostí britskej monarchie. Zatiaľ čo oficiálne údaje hovoria o nákladoch vo výške 72 miliónov libier (približne 86 miliónov eur), republikánske organizácie tvrdia, že skutočné výdavky boli oveľa vyššie, a označujú celú akciu za zbytočný luxus v čase ekonomickej krízy.
Slávnostná korunovácia kráľa Karola III. prebehla vlani v máji vo Westminsterskom opátstve a britské ministerstvo kultúry (DCMS) ju opísalo ako „jedinečnú udalosť, ktorá sa odohráva raz za generáciu“.
Oficiálne správy uvádzajú, že celkové náklady dosiahli 72 miliónov libier (približne 86 miliónov eur), z ktorých 21,7 milióna (približne 26 miliónov eur) išlo na bezpečnosť a ďalších 50,3 milióna (približne 60 miliónov eur) na organizáciu obradu a sprievodného programu. Informuje Telegraph.
👑 BREAKING: The King’s Coronation cost British taxpayers £72 million, the Government has revealed, less than half of that of the late Queen’s funeral
Read more here 👇https://t.co/YsFJVZJkft pic.twitter.com/9Om9IrpKIw
— The Telegraph (@Telegraph) November 21, 2024
Korunováciu sledovalo na britských obrazovkách približne 20 miliónov ľudí, čo je výrazne menej ako 29 miliónov, ktorí v roku 2022 sledovali pohreb kráľovnej Alžbety II. Slávnostná ceremónia prilákala mnoho svetových predstaviteľov, pričom večer ju zavŕšil koncert na hrade Windsor. DCMS zdôraznilo, že išlo o akciu, ktorá posilnila národnú identitu a predstavila Spojené kráľovstvo medzinárodnému publiku.
Kritika luxusu v čase krízy
Avšak republikánske hnutie Republic korunováciu označilo za „obscénne“ plytvanie prostriedkami v čase, keď Spojené kráľovstvo čelí vysokej inflácii a prehlbujúcej sa chudobe.
„Aj keby to bolo len 72 miliónov, čo pochybujem, je to obrovská suma za zbytočnú slávnosť, na ktorú neexistuje žiadna ústavná ani zákonná povinnosť,“ uviedol šéf Republic Graham Smith.
Podľa neho skutočné náklady, vrátane výdavkov ďalších inštitúcií, ako je Ministerstvo obrany či miestnej samosprávy, dosiahli až 250 miliónov libier (takmer 300 miliónov eur), informuje denník Guardian.
Kritiku vyvolala aj skutočnosť, že kráľ Karol III. neplatil dedičskú daň z majetku kráľovnej Alžbety II., čo mu umožňuje výnimka schválená už v roku 1993.
„V krajine, kde deti nemajú na školské obedy, je výdaj cez 70 miliónov libier na korunovačnú prehliadku úplne neprijateľný,“ dodal Smith.
Tento kontroverzný moment opäť oživil debatu o zmysle monarchie v modernej dobe a jej nákladoch pre britskú spoločnosť. V kontexte rastúcej podpory republikánskych myšlienok v niektorých častiach Spojeného kráľovstva ide o ďalšiu trhlinu v obraze monarchie ako zjednocujúceho symbolu národa.
