Hrdina či zloduch?
Keď Európania neskôr vybudovali v Amerike plantáže bavlny a cukrovej trstiny, zotročili viac ako 12 miliónov Afričanov, aby na nich pracovali. Prvú oficiálnu licenciu na prepravu otrokov do Karibiku vydali kresťanskí monarchovia už roku 1501.
Faktom je, že takmer 150 rokov po odchode Kolombusa zabíjali domorodcov v Karibiku a okolí kiahne, osýpky, čierny kašeľ, týfus a ďalšie infekčné choroby. Až 80 % pôvodných obyvateľov besnenie „európskych“ chorôb neprežilo, keďže domáci nemali proti chorobám protilátky.
Kolumbus a jeho cesty označujú ako začiatok globalizácie, ktorý znamenal masívnu výmenu zvierat, technológií, tovaru, ale aj myšlienok či chorôb. Španieli a Portugalci taktiež odštartovali kolonizáciu, ktorá trvala stáročia. Zatiaľ čo západný svet z nej dramaticky ťažil, ten pôvodný bol navždy zničený. Padli karibskí indiáni a neskôr aj vyspelí Aztéci či Inkovia.
Kolumbusovo meno dnes nesie kanadská provincia Britská Kolumbia a napríklad aj juhoamerická krajina Kolumbia. Vďaka jeho cestám do Európy doniesol pestovanie zemiakov, papriky, paradajok či kukurice, ale aj tabak, čokoládu a chinín, ktorý bol dlhé roky jediným liekom proti malárií.
Kolumbus až do svojej smrti roku 1506 veril, že počas svojich výprav doplával do Ázie. Nikdy sa nedozvedel, že náhodou „objavil“ celkom nový kontinent. Loď plnú zlata španielskej korune roku 1502 skutočne doručil, akoby zázrakom unikla hurikánu, ktorý zničil ďalšie lode z výpravy.
Kvôli problémom na Hispaniolii upadol v nemilosť španielskej koruny a jemu i jeho potomkom boli odobrané všetky vopred dohodnuté tituly a majetky. Posledné roky jeho života tak boli poznačené bojom so španielskou korunou. Napriek úspechu a relatívnemu bohatstvu sa cítil zneužitý a nedocenený a do svojich posledných dní naliehal na nápravu stavu.
Zomrel v meste Valladolid ako 54-ročný, jeho pozostatky sú uložené v katedrále Panny Márie v Seville.
