Šéf Baškirska potom vo štvrtok podľa denníka Izvestija uviedol, že nepokoje vyvolali zradcovia a extrémisti, ktorí sa usilujú o odtrhnutie od Ruska.
Kritika vojny i drancovanie republiky
Prípad, ktorý viedol k protestom, pritom nie je v dnešnom Rusku ničím ojedinelý. Alsynov, ktorý dlhodobo bojuje za práva Baškircov, mal podľa úradov vyvolávať svojimi aktivitami nenávisť medzi etnikmi a nabádať spoluobčanov k tomu, aby nevojnili na Ukrajine. Súd mu za to uložil štyri roky v trestaneckej kolónii.
„Svoju vinu neuznávam,“ povedal Alsynov po vynesení verdiktu a dodal, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá. „Vždy som bojoval za spravodlivosť, za svoj národ, za svoju republiku.“
Alsynov sa dlhodobo snažil brániť miestnu prírodu pred ťažiarmi. Práve pri minuloročnom proteste proti ilegálnej ťažbe zlata, ktorá v Baškirsku ničí pôdu a spôsobuje znečistenie vôd, Alsynov hovoril o tom, že zatiaľ čo miestni bojujú na Ukrajine, ich krajina je drancovaná.
Medzi Baškircami sa Alsynov teší vďaka svojim aktivitám veľkej popularite. „Kvôli žiadnemu politikovi v Ufe alebo Moskve neprišlo pred súd toľko ľudí. Koľko ľudí prišlo podporiť ruského nacionalistu Strelkova. Pár stoviek, ale nie tisíce. To všetko naznačuje nielen to, že Fail Alsynov má u baškirského ľudu autoritu, ale aj to, že Baškirsko má veľký protestný potenciál,“ opísal pre Meduzu jeho kolega Ruslan Gabbasov, ktorý žije v litovskom exile.
Jeho stúpenci veria, že ho úrady prenasledujú, aby sa mu pomstili za to, že pred rokmi prekazil plány na ťažbu z hory Kuštau. Z miesta sa neskôr stala prírodná rezervácia.
Ako informujú Seznam Správy, Alsynov je okrem toho jedným z najznámejších vodcov baškirských nacionalistov. Stál tiež pri založení Baškirského národného hnutia, ktoré sa usiluje o väčšiu suverenitu uralskej republiky a ruské úrady ho tak v roku 2020 označili za extrémistické.
Napriek diskriminácii Baškircov kritizoval aj vojnu na Ukrajine. Niekoľko dní po vyhlásení mobilizácie v roku 2022 označil nábor v jeho republike za genocídu baškirského ľudu a napísal, že vojna Ruska s Ukrajinou „nie je naša vojna“. Úrady mu potom uložili pokutu 10-tisíc rubľov a v marci u neho prebehla domová prehliadka.
V Baškirsku nejde v poslednej dobe o prvý prípad odsúdeného aktivistu. Vlani v decembri súd v Ufe poslal na päť rokov do väzenského tábora Ramilu Saitovovú za to, že nakrútila video, v ktorom vyzýval mobilizovaných rezervistov, aby nevojnili proti Ukrajine.
