Psychiater Radkin Honzák hovorí, že každý z nás potrebuje v určitom veku pochopiť, že niekto niečo vie lepšie a že to nie je žiadna tragédia. „Potrebuje také to otrkanie, kedy chlapci súperia, dievčatá sa natriasajú. Ide o utváranie sociálneho inštinktu, ktorý v živote hrá oveľa väčšiu úlohu ako to, či máte IQ 140 alebo 40. Dnes majú títo ľudia čo doháňať, odborná literatúra k tomu hovorí, že bude potreba psychológov, aby adolescentov vytrénovali v tom, čo im chýba. Ony úplne stačili sociálne siete, ktoré viedli k významnému rastu narcizmu. Človek, ktorý sa na nich predvádzal, potom vliezol do reality a tam to pekne schytal. Z čoho sa rútil a teraz sa rúca na kvadrát,“ zhŕňa psychiater Radkin Honzák v knižke rozhovorov Pozná kardiológ zlomené srdce?
Keď sa nevie kadiaľ kam, zvedie sa problém na sociálne siete. V prípade nešťastných detí je však ich negatívny vplyv bez diskusie. Ako sociálny tvor človek potrebuje niekam patriť, príslušnosť ku skupine je pre nás veľmi dôležitá. Preto sa porovnávame, preto potrebujeme cítiť, že sme rovnakí ako ostatní. Inak máme pocit opustenosti, od ktorého je k depresii blízko. Lenže skús patriť do skupiny tisícok ľudí, ktorí zdieľajú na sociálnych sieťach svoje krásne telá a svoje dokonalé životy. To jednoducho nejde.
A vysvetliť deťom, že je to len hra na niečo, čo v skutočnosti nie je, je veľmi ťažké. Na pochopenie im chýbajú životné skúsenosti. Jediné, čo pomôže, je posilňovať v deťoch sociálne inštinkty. Nebáť sa nechať ich nabiť si ústa. Okrem toho je tiež potrebné sa s deťmi neustále rozprávať. Nie o tom, čo bolo v škole a či zjedli desiatu. Ale napríklad aj o vlastných problémoch, neúspechoch, zlyhaniach. Aby vedeli, že život nie je len prechádzka ružovou záhradou.
Alarmujúce štatistiky
Štúdia Národného ústavu duševného zdravia (NÚDZ) z októbra 2023, ktorá monitorovala vyše šesť tisíc deviatakov naprieč krajmi, odhalila, že psychickú nepohodu pociťuje viac ako polovica opýtaných. Keď si predstavíš triedu s dvadsiatimi žiakmi, tak podľa hlbšieho rozkladu tejto štatistiky osem detí v nej vykazuje príznaky stredne ťažkej až ťažkej depresie, šesť príznaky úzkosti a ďalších päť príznaky miernej depresie.
Za posledné štyri roky tiež podľa docentky Ivany Doudovej z Detskej psychiatrickej kliniky FN Motol dramaticky narástol počet hospitalizovaných detí, z ktorých drvivá väčšina sú dievčatá medzi 12 a 16 rokmi, ktoré sa pokúsili o samovraždu, pravidelne sa sebapoškodzujú alebo trpia poruchou príjmu potravy. Dospievajúcich pacientov tiež sužujú úzkosti, depresie či panické ataky.
Vo všetkých oblastiach duševného zdravia sú viac zasiahnuté dievčatá. „Prevládajúci kult tela, teda silný spoločensko-kultúrny tlak na vzhľad, spôsobuje u mnohých dievčat nízke sebavedomie a pocity menejcennosti. U dievčat je tiež vyššia pravdepodobnosť, že boli obeťami traumatických udalostí, najmä sexuálneho zneužívania. Dôležité sú aj rozdielne reakcie na stres a hormonálne zmeny,“ hovorí Matej Kučera z NÚDZ.
Enormný nárast počtu pacientov evidujú nielen psychiatrické kliniky, ale aj všetky ďalšie pracoviská psychológov, psychiatrov a psychoterapeutov naprieč republikou. Kapacity však nestačia. O duševnom zdraví sa roky mlčalo, nanajvýš si o ňom zasvätení šepkali niekde v kúte a teraz zabúdanú, že na súčasť nášho zdravotníctva kruto doplácame. Výsledok? Lekári musia denne odmietať rodičov, ktorých deti už nechcú ďalej žiť.
Potreba pohybu
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
