Narodil sa v Grécku, v súčasnosti žije v Kanade a viac ako 10 rokov prežil na exotickej Kube. Gregory Alempakis si tu pred rokmi vzal za ženu talentovanú balerínu a získal aj kubánske občianstvo. Ako sa žije v jednej z posledných bášt komunizmu?
Lesk a bieda socializmu
„Kubánska spoločnosť je rozdelená na dve časti – ľudí, ktorí sú členmi komunistickej strany a tých, ktorí nie sú. Nečlenovia musia robiť to, čo im komunisti prikážu, a to bez akýchkoľvek benefitov,“ vysvetľuje Gregory. „Zato členovia strany dostanú dom, auto aj jedlo navyše. Kubánci však nechcú komunizmus, ale nemajú to ako zmeniť.“
Akýkoľvek nesúhlas so systémom končí pobytom v base. A tak žijú chudobní v strachu, potichu hovoria o tom, že systém je zlý, ale v praxi s tým nemôžu nič spraviť. Gregory hovorí, že miestnych považuje za moderných otrokov a dúfa, že socializmus na ostrove už dlho nevydrží…
Jeho manželka bola profesionálna baletka, ktorá raz počas vystúpenia padla do oka synovi Raúla Castra, Pedrovi. „A tak ju pozval do rodinného paláca. Musela ísť, nemohla povedať nie. Spýtala sa, či môže zobrať aj jej gréckeho manžela, teda mňa, a tak sme sa do paláca Castrovcov zo zvedavosti vybrali,“ spomína Gregory.
„Môj bože. Pedro mal perfektnú angličtinu. V garáži samé nové Ferrari, Lamborghini, Mercedesy. V hale podávali občerstvenie – veľké taniere s kaviárom a šampanským. Nasledovala obhliadka jachty a po nej som mal už dosť. Povedal som manželke, že viac tam nevydržím. Iritovalo ma, ako si môžu títo ľudia žiť ako králi a ignorovať fakt, že bežní Kubánci hladujú.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
