Kovačičove vyjadrenia však majú dohru. V utorok, 25. júna, sa vyjadril riaditeľ Markízy Peter Gažík s tým, že s moderátorom ďalej nepočíta ako s tvárou televízie.
„To bolo absolútne zneužitie vysielacieho priestoru a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ako zamestnávateľ nemôžeme akceptovať.“
Gažík ďalej odmieta, že by rozhodnutie vzišlo pod vplyvom vlády. Pre denník SME tiež povedal, že „manažment skupiny by nikdy nerobil také zásahy, aby spravodajstvo fungovalo inak než nestranne. „Nie som ten, kto bude vysvetľovať a komentovať situáciu v spravodajstve z pohľadu konkrétností, ktoré sa tam stali. Manažérsky sme sa ju snažili vyriešiť procesom, ktorý nám bude garantovať, že naše spravodajstvo bude fungovať nezávisle a nestranne. Preto tu máme aj Redakčnú radu CME.“
Orbanizácia médií?
Neustále názory na orbanizáciu slovenských médií však v spoločnosti naďalej rezonujú. Podľa komentáru Pavla Urbana pre agentúru SITA najľahším terčom na manipuláciu vládou sú štátne, respektíve verejnoprávne médiá.
„Legislatívnymi zmenami si dosadí vlastných ľudí do jeho čela, zastaví prísun financií a máme po slobode. Najdrastickejšie to bolo počas komunizmu, keď sa mohlo písať len to, čo povolila štátna moc. Dokonca aj dnes v mnohých diktátorských režimoch sa za kritické písanie ide priamo za mreže.“
Pamätnou je mečiarova vláda, ktorá si v tzv. noci dlhých nožov vymenovala svojich ľudí do čela verejnoprávneho média. „Ovládnuť verejnoprávne médiá sa snažili všetky vlády od revolúcie. Niektoré priamo zmenou vedenia, iné zasa tichým vydieraním prostredníctvom povinného financovania týchto médií. Niektoré sofistikovanejšie, iné zasa „na drzovku“, dodáva Urban.
Príkladom štátnych vplyvov na médiá je dlhodobo označované Maďarsko, Urban spomína ďalšiu krajinu – Srbsko. „Úplnú kontrolu nad všetkými ôsmymi televíziami s tzv, nacionálnou frekvenciou má vládna strana, ktorej exponentom je súčasný prezident Aleksandar Vučić. Príkladom je napríklad najnovší údaj, že pred súčasnými lokálnymi voľbami za posledných 55 dní bol priamo vo vysielaní týchto televízii až 55-krát. Samozrejme najviac hovoril o úspechoch súčasnej vlády a nadával na opozíciu. Pre úplný obraz dodám, že nešlo iba o krátke vystúpenia, ale väčšinou o niekoľkohodinové.“
