„Bohuprisahám, teba si nájdem,“ hrozil mu jeden z mužov, ktorý na zverejnené číslo volal a ktorého si Lukáš nahral. Prichádzajúcich hovorov či správ napokon bolo tak veľa, že muž musel telefónne číslo úplne zmeniť.
Nebolo to v poriadku
Je možné, že vládny splnomocnenec svojím konaním porušil zákon. Telefónne číslo je totiž osobný údaj, ktorý nemôže byť zverejnený len tak. „Zverejňovanie osobných údajov v tomto prípade podľa môjho názoru nebolo v poriadku,“ hovorí právna expertka Lucia Semančínová z advokátskej kancelárie Semančín & Partners.
Poslanec či splnomocnenec vlády podľa nej musí zachovávať mlčanlivosť o všetkých osobných údajoch, s ktorými príde do styku počas výkonu svojej činnosti.
„Ak mal splnomocnenec vlády pocit, že mu telefonovali na jeho súkromné číslo mimo rámca jeho verejnej funkcie alebo mal pocit, že boli porušené jeho práva, mohol sa obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov,“ tvrdí expertka.
Aj Lukáš, ktorého číslo Kotlár ukázal prívržencom, sa podľa nej môže na úrad obrátiť, aby vec prešetril. Kotlárovi však pravdepodobne žiadna sankcia nehrozí. „Samotný pán Kotlár by asi pokutu nedostal, pokutu by dostal prevádzkovateľ, teda organizácia, v mene ktorej konal,“ dodáva Semančínová.
Trestný čin?
Muž, ktorý sa dostal do sporu s Kotlárom, má aj iné možnosti. Do úvahy prichádza žaloba na ochranu osobnosti a podľa Semančínovej by Kotlárovo konanie teoreticky mohlo vykazovať aj znaky trestného činu. Podľa Trestného zákona kto verejne sprístupní osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom verejnej moci, môže sa potrestať odňatím slobody až na dva roky.
Kotlár však zverejnil aj nahrávku z rozhovoru a zákon trestá aj porušenie dôvernosti ústneho a iného prejavu osobnej povahy. Najprísnejšie vtedy, ak sa ho dopustí verejný činiteľ.
