Na sever od nej vládne totalitný režim Kim Čong-una, na juhu prosperuje trinásta najväčšia ekonomika sveta a jedna z najúspešnejších ázijských demokracií. Južná Kórea je tiež spoľahlivým spojencom Spojených štátov, ktoré majú na jej území viac ako sedemdesiat vojenských základní a viac ako 26 000 svojich vojakov.
Kórejský scenár je však pre ukrajinskú politickú scénu aj verejnosť neprípustný. Znamenal by totiž faktickú stratu pätiny územia a zamrznutie konfliktu na dlhé generácie dopredu. Navyše nikde nie je zaručené, že by sa Rusi po pár rokoch, keď sa im podarí postaviť armádu na nohy (nemeckí experti odhadujú, že by to mohlo trvať zhruba päť až sedem rokov), nepokúsia dostať Ukrajinu úplne pod kontrolu a dôjsť až k slovenským hraniciam.
Nasvedčujú tomu aj niektoré komentáre ruských vojenských publicistov, ktorí Putinovo stredajšie vyhlásenie prijali s veľkými výhradami. „Demilitarizovaná zóna by mala byť široká aspoň sto kilometrov,“ poznamenal s odkazom na dostrel amerických systémov HIMARS bloger publikujúci pod prezývkou Starše Eddy. A dodal, že ideálne by mala začínať niekde pri najvyššej ukrajinskej hore Hoverla v Karpatoch.
Prorežimní analytici sa preto rýchlo ponáhľali s výkladom, ako to ten Putin vlastne s demilitarizovanou zónou myslel. „Mnohí vlastenci si teraz kladú otázku, či snáď po uzavretí mieru zostane na Ukrajine súčasný neofašistický teroristický režim, ktorý bude ostreľovať naše mestá. Čo si snáď Rusko nevezme ruské mestá ako je Odesa, Charkov, Mykolajiv, Dnipro, Kyjev, Záporožie, Cherson? Upokojím vás. Drony dnes lietajú tak ďaleko, že demilitarizovaná zóna bude na celom území Ukrajiny,“ napísal politológ Sergej Markov.
