„Putin by pravdepodobne anektoval všetky ukrajinské územia, ktoré by sa Rusku pri sledovaní tohto cieľa podarilo obsadiť – najmä v štyroch oblastiach, ktoré anektovalo, ale ktoré ovláda iba čiastočne. Tým by sa nové ruské územia dostali na dostrel ukrajinských systémov rozmiestnených na zostávajúcom území nezávislej Ukrajiny,“ dodal ISW.
Myšlienka „demilitarizovanej zóny“ sa u Putina objavila už vlani v lete, keď na územie Belgorodskej oblasti niekoľkokrát vpadli jednotky ruských diverzantov bojujúcich na strane Ukrajiny. Ultranacionalisti z radov telegramových blogerov vtedy volali po vytvorení nárazníkovej oblasti pri Charkove, z ktorého okolia sa ruská armáda musela stiahnuť pred rokom.
Zo strany ruského prezidenta sa v krátkom čase jedná o ďalší signál smerom na Západ, že je ochotný rokovať o Ukrajine. Podľa agentúry Bloomberg minulý mesiac cez nemenovaných prostredníkov vysoko postaveným americkým činiteľom naznačil, že by mohol časom upustiť od požiadavky na neutrálny status Ukrajiny a odmietavého postoja voči jej členstvu v NATO.
Na oplátku by vraj chcel uznanie ruskej nadvlády nad dobytými ukrajinskými územiami. Biely dom uviedol, že o žiadnych takýchto signáloch nevie a hovorca Kremľa vyhlásil, že informácia o ochote Ruska upustiť od požiadavky neutrality Ukrajiny nie je pravdivá. Kyjev tvrdí, že Kremeľ skutočný záujem o dialóg nemá a prípadné rokovania podmieňuje stiahnutím ruských vojsk z celého ukrajinského územia.
Putinove stredajšie slová Kyjevu najskôr pridajú ďalšie starosti. Oprášením pojmu „demilitarizovaná zóna“ totiž položil na stôl scenár, podľa ktorého by konflikt mohol byť ukončený podobne ako vojna na Kórejskom polostrove pred sedemdesiatimi rokmi. Medzi oboma Kóreami dodnes nie je podpísaná mierová zmluva a pozdĺž 38. rovnobežky sa tiahne 250 kilometrov dlhá a štyri kilometre široká nárazníková zóna.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
