Zdeněk Braum z Katedry plávania, vodných a technických športov Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej pre CNN Prima NEWS povedal, že v kurzoch je vždy najdôležitejší prístup lektora.
„Byť pozitívny, vedieť komunikovať, vedieť, kedy sa dieťa cíti nepríjemne. Vo chvíli, keď dieťa pocíti vo vode nepohodlie a my ho v nej necháme, nepomôžeme mu. Dieťa je traumatizované,“ zdôraznil.
Citeľný strach z vody si mala odniesť dcéra Renáty Vodičkovej napríklad po kurze s Plaváčkom.
„Mal som prirodzenú dôveru v školu: viac ako 30 rokov skúseností, krásny koncept. Inštruktor nám však povedal, aby sme sa v prvej hodine spolu s bábätkami ponorili pod hladinu. Prišlo mi to skoro, ale mal som sebavedomie, tak som sa potápal. Moja dcéra začala plakať. Inštruktor povedal, že to nie je nič, že si na to deti zvyknú,“ opísala pre CNN Prima NEWS.
Rovnako ako iné mamičky s negatívnymi skúsenosťami, aj Vodičková vraj počula, že dieťa pravdepodobne plače ako reakcia na nervozitu matky alebo plače pri pôrode.
„Potápala som sa s dcérou ešte dvakrát, kým nedostala hysterický záchvat. Kurz som nedokončil. A aj keď je to už rok, moja dcéra sa zjavne bojí vody, ktorú s kurzom získala,“ dodala.
Martina Hacklová, predsedníčka Detskej plaveckej aliancie, vysvetlila, že pri „vedomom ponorení“ by sa na ňu malo dieťa postupne pripravovať a „súhlasiť s ňou“.
„Aby sa zastavili nevhodné aktivity, odmietnutie detí by malo byť pre inštruktora a rodičov rozhodujúce: plač, krik, nespolupráca. To je princíp poskytovania služieb v oblasti detského plávania,“ povedala pre CNN Prima NEWS.
„Ak vám niekto povie, že dieťa nemôže dýchať vodu po potápaní pod hladinou, začne sa topiť, a to aj v priebehu niekoľkých sekúnd, potom je to niekto, kto nemá dostatočné vzdelanie. Ak je dieťa psychicky rozrušené a nepokojné, riziko utopenia a udusenia sa výrazne zvyšuje. Prístup k týmto malým deťom s ohľadom na ich psychomotorické zručnosti je veľmi citlivý a musí byť veľmi opatrný,“ povedal pre CNN Prima News Jan Sedláček, forenzný expert v oblasti BOZP, vodných športov a vodnej záchrany, záchranár a inštruktor plávania.
Jedinečná metodika a žiadny tlak
Vo svojej odpovedi, ktorú Plaváček po vlne kritiky zverejnil na sociálnych sieťach, vysvetľuje svoje metódy.
„Pracujeme so strachom, s emóciami. NIE, detský plač nám nie je ľahostajný, detský strach nebagatelizujeme. Len k tomu pristupujeme inak, ako sú niektorí rodičia zvyknutí. (…) Naša metodika je jedinečná a zároveň nie pre každého. Hovoríme to na každom začiatku našich kurzov,“ napísala zakladateľka Kolářová Sudíková.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
