„Ak chceme zachovať v Európe otvorené vnútorné hranice, musíme chrániť vonkajšie hranice a musíme mať fungujúce postupy,“ povedala ministerka. Uviedla, že tí, ktorí majú len obmedzené vyhliadky na získanie ochrany v Európskej únii, budú prechádzať azylovým konaním na vonkajších hraniciach. „A ak budú odmietnutí, musia odísť. Tak zaistíme podmienky na to, aby sme mohli chrániť tých, ktorí ochranu nevyhnutne potrebujú,“ dodala.
Dohodu za významnú označil aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Nemecko, ktoré je migráciou obzvlášť zasiahnuté, kvôli prúdu žiadateľov o azyl kontroluje hranice s Českom, Poľskom, Švajčiarskom a Rakúskom. Ako jednu z podmienok na ukončenie stráženia hraníc označuje Berlín únijnú migračnú dohodu a dôslednú ochranu vonkajších hraníc európskeho bloku.
„Veľmi dôležité rozhodnutie: Európa sa po dlhých debatách konečne dohodla na spoločnom azylovom systéme. Vďaka nemu obmedzíme nelegálnu migráciu a uľavíme štátom, ktoré sú mimoriadne silne postihnuté – aj Nemecku,“ napísal na sieti X.
V Nemecku tento rok do konca novembra požiadalo o azyl vyše 304-tisíc ľudí, čo je o 60 percent viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Najviac žiadostí registruje Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) od občanov Sýrie (95 663), Turecka (55 354), Afganistanu (48 172) a Iraku (10 376).
Bez potrebných dokladov tento rok do konca októbra podľa spolkovej polície pricestovalo do Nemecka 112-tisíc ľudí, čo bolo o 20-tisíc viac ako za celý minulý rok. Novembrovú štatistiku polícia ešte nezverejnila, už vopred však ohlásila výrazný pokles nelegálnej migrácie. O veľkom poklese v posledných dňoch opakovane hovorila aj Faeserová, ktorá to spája s obnovenými hraničnými kontrolami.
