Jeho názor medzi vedcami jasne prevažuje. Návrhu napokon predchádzali opakované výzvy celého radu európskych vedcov na povolenie nových genomických techník. Naposledy na prijatie vyzvalo 1500 vedcov vrátane 37 laureátov Nobelových cien otvoreným listom tento rok v januári.
Konzumácia z editovaných plodín nikoho neohrozí
Neexistujú žiadne dôkazy, že by potraviny z geneticky upravených rastlín boli zdraviu škodlivé alebo akokoľvek závadné kvôli týmto úpravám a prevažná väčšina vedcov sa zhoduje, že sú tieto potraviny bezpečné.
Za istých okolností môžu byť problematické vo vzťahu k životnému prostrediu. Jednou z hlavných obáv je, že by napríklad zvýšená odolnosť voči škodcom mohla spustiť ich nepredvídateľnú adaptáciu, ktorá by vo výsledku priniesla väčšie problémy. Rieši sa to napríklad tak, že sa medzi modifikovanými rastlinami vysadí napríklad 10 % nemodifikovaných, čo tlak na škodcov výrazne zníži a zároveň zachová väčšinu úrody bez potreby ju nákladne a neekologicky chrániť.
Ďalší problém potom môže byť napríklad aj odolnosť voči herbicídom či iným chemikáliám. Tu ale ide čisto o obavu, že by sa kvôli rezistencii rastlín zmenšil dôvod snažiť sa pesticídov používať čo najmenej a tým dbať na ekologičnosť.
Po schválení návrhu v EP sa proces presunul do Európskej rady, teda do réžie vlád členských štátov. Tam sa vyjednávanie zrejme zaseklo na dvoch hlavných sporných bodoch.
Podľa serveru Euractiv sa krajiny nemôžu zhodnúť, či bude možné geneticky upravené rastliny patentovať. V návrhu EK otázka nie je rozvedená a europoslanci chcú túto možnosť zakázať.
Ďalšou spornou položkou zrejme je označovanie výrobkov z týchto rastlín, pričom EK ho navrhovala v skupine NGT1 povinne dávať len na semená, ale europoslanci aj na všetky produkty.
Zdroje Euractivu uviedli, že ak sa spory nevyriešia počas nasledujúcich „niekoľkých dní“, je pravdepodobné, že rozhodnutie padne až po júnových európskych voľbách.
