Konkrétne by zmena legislatívy teda podľa vedca umožnila novými technikami v prvom rade „umazávať“ nehodiacu sa dedičnú informáciu alebo pozmeňovať jednotlivé písmená sekvencie DNA. To sa robilo už aj staršími chemickými alebo radiačnými metódami mutagenézy, ale bolo to náročnejšie a menej efektívne.
Okrem toho bude tiež možné dodať do DNA gény z takzvaného šľachtiteľského materiálu, čo sú podľa Pečinku zjednodušene povedané gény, o ktorých sa vie, že sú v príbuzných druhoch daných rastlín a sú s nimi krížiteľné aj prirodzene.
Pôjde tak napríklad dosiahnuť to, že sa vybranej rastline, ktorá je už vyšľachtená a hodí sa do poľnohospodárstva, pridá nie veľa, ale jedna jediná hodiaca sa vlastnosť z príbuznej rastliny. To pri tradičnom krížení nie je možné, pretože sa nikdy neprenesie len jeden gén a jedna vlastnosť, ale tisíce génov, ktoré veľmi pravdepodobne prinesú aj nejaké nežiaduce efekty ako napríklad menší výnos a podobne.
Teoreticky by sa teda k rastline, v ktorej prevažujú žiaduce vlastnosti aj vysoká rezistencia voči škodcom klasickým krížením dostať dalo, ale šanca na úspech by bola mizivá a bolo by potrebné množstvo pokusov. Vďaka cieleným úpravám sa tento proces môže výrazne zjednodušiť a potrebná doba výrazne skrátiť.
EÚ môže prestať „dobrovoľne zaostávať“
Aj keď zmena prejde, zostane teda podľa Pečinku európska legislatíva v odbore pomerne prísna. Zároveň ale umožní začať s technológiou pracovať a Európa tak prestane „dobrovoľne zaostávať“ v odbore, ktorý má veľkú budúcnosť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
