Jedinou hojne používanou modifikovanou plodinou v EÚ je podľa Pečinku modifikovaná kukurica, ktorá sa pestuje v Španielsku a Portugalsku. Do tejto kukurice bol vložený gén z baktérie, ktorý dokáže spustiť výrobu špecifickej látky, ktorá je toxická pre hmyzieho škodcu zavíjača kukuričného a pre človeka aj všetkých stavovcov je neškodná.
V EÚ povolený spôsob modifikácie, ktorý sme laicky nazvali „po starom“, sa oproti novým technológiám líši v jednoduchosti povedané tak, že ide o umelo vyvolaný (väčšinou pomocou špecifických chemických látok alebo rádioaktívnym žiarením) proces mutácií, ktoré sa následne „triedia“ a vyberajú sa z nich len tie, čo sa hodí. Neexistuje pritom žiadna kontrola nad tým, aké mutácie nastanú. Nové technológie ale dokážu dedičnú informáciu upravovať cielene, čím odpadá veľké množstvo nadbytočných a nepotrebných mutácií.
Povolené bude len to, čo by šlo aj obyčajným šľachtením
Návrh, v dôsledku ktorého by podobných plodín mohlo v EÚ vznikať viac, prešiel Európskym parlamentom pomerom 307 ku 263 a momentálne je v procese schvaľovania Európskou radou, teda hlavami členských štátov Únie.
Komisia navrhuje geneticky upravené plodiny rozdeliť do dvoch skupín.
Do prvej (NGT1) majú patriť plodiny s modifikáciami, ktoré boli dosiahnuté aj novými genomickými technikami. Patriť tam ale budú môcť len také modifikácie, ktoré by išlo teoreticky dosiahnuť aj tradičnými metódami šľachtenia, teda krížením rastlín, ktorý zvládne aj zbehlý záhradkár, alebo výberom rastlín s príhodnými mutáciami náhodou vytvorenými prírodou.
Zásadnou podmienkou je podľa Pečinku to, že do rastlín z tejto kategórie sa nebude smieť vkladať genetický materiál z druhov, ktoré nie sú krížiteľné. To znamená, že napríklad spomínaná kukurica s génom z baktérie tam stále patriť nebude. Tá totiž nesplní parametre skupiny NGT1 a spadne do skupiny NGT2, ktorá bude naďalej podliehať prísnej legislatíve.
Na rastliny, ktoré podmienky splnia, sa bude legislatívne pozerať de facto ako na normálne.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
