V časopise Immunity vyšla štúdia, ktorá popísala, ako sa podarilo z kostnej drene človeka očkovaného proti chrípke izolovať dve skupiny takzvaných monoklonálnych protilátok, ktoré sa viazali na rôzne časti proteínu neuraminidáza na povrchu vírusu chrípky B.
Jedna z protilátok, FluB-400, dokázala v laboratórnych podmienkach veľmi účinne brániť vírusu v množení v tkanive ľudských buniek. A keď vedci prešli od laboratórnych kultúr k zvieratám, protilátka zabrala tiež a blokovala množenie vírusu, či už ju laboratórne zviera dostalo injekciou, alebo cez nosovú sliznicu.
Najmä z úspechu nosom podávaného liečivá sú vedci nadšení – zbavili by sa tak rôznych vedľajších účinkov spojených s injekčným podávaním a súčasne aj odporom voči ihlám. Teoreticky by tiež mohli byť účinnejšie, pretože chránená nosová sliznica sa môže stať účinnou obranou pred vstupom vírusu hlbšie do tela.
Podľa autorov štúdie tieto výsledky naznačujú, že sa oplatí investovať do ďalšieho vývoja prípravku, ktorý by bol na tejto protilátke založený a mohol by viesť k vzniku protilátkovej vakcíny, ktorá by bola oveľa účinnejšia ako tie súčasné, a navyše univerzálne účinná.
„Protilátky sa stále viac stávajú zaujímavým lekárskym nástrojom na prevenciu alebo liečbu vírusových infekcií,“ poznamenal lekár James Crowe Jr., ktorý štúdiu viedol. „Rozhodli sme sa preto nájsť protilátky proti chrípkovému vírusu typu B, ktorý stále predstavuje medicínsky problém. A sme nadšení, že sme pri našom hľadaní našli také výnimočne účinné molekuly.“
