Nemecké ozbrojené sily dlhodobo nie sú v dobrej kondícii, dodávky výzbroje navyše potrvajú roky. V armáde bolo na prelome roku 181 500 vojakov, čo je o 1 500 ľudí menej ako pred rokom.
Nemecké médiá navyše informovali, že k dosiahnutiu kvóty NATO, presne 2,01 % HDP, tento rok Nemecku pomôže aj „účtovný fígeľ“. Započítavajú sa totiž aj platby úrokov za spolkový dlh, zvláštne aktíva Bundeswehru, dôchodky pre bývalých vojakov národnej ľudovej armády z doby NDR a tiež 7,5 miliardy eur na pomoc Kyjevu.
Pistorius minulý týždeň musel – aj napriek svojej výraznej nevôli – komentovať ešte jednu obrannú tému. Líderka kandidátky nemeckých sociálnych demokratov do Európskeho parlamentu Katarina Barleyová totiž v rozhovore pre Tagesspiegel povedala, že by mala EÚ zvážiť zaobstaranie vlastných jadrových zbraní.
K myšlienke vyprovokovali podpredsedníčku Európskeho parlamentu Trumpove výroky, ktoré spochybňovali článok 5, ktorý hovorí o obrane členov NATO. Podľa Pistoriusa ale „nie je dôvod teraz diskutovať o jadrovom ochrannom štíte“.
V tej súvislosti vyzval nemecký minister financií Christian Lindner z liberálnej FDP na užšiu spoluprácu s európskymi jadrovými mocnosťami, Veľkou Britániou a Francúzskom. Spolu s USA sú to jediné členské štáty NATO s jadrovým arzenálom, aj keď relatívne malým.
Podľa Deutsche Welle je v rámci zdieľania jadrových zbraní (čo je súčasť politiky jadrového odstrašenia NATO) v Taliansku, Turecku, Belgicku, Holandsku a Nemecku asi 180 kusov atómových bômb.
Členské krajiny, ktoré tieto zbrane v arzenáli nemajú, sa môžu podieľať na plánovaní ich použitia zo strany NATO. Zbrane zároveň zostávajú pod kontrolou USA. V prípade konfliktu by americké jadrové bomby malo niesť letectvo krajín, v ktorých sú rozmiestnené.
Samotné Nemecko odmietlo vlastné jadrové zbrane v 50. rokoch z rozhodnutia kancelára Konrada Adenauera.
