Mal posilňovať vzťahy, naučiť partnerov rozumieť tomu druhému, čítať jeho city, predchádzať si ich. Koncept piatich jazykov lásky je príkladom „populárnej psychológie“, ktorý zasiahol spoločnosť ako meteorit. Zhrnula ho kniha, ktorá vyšla vo viac ako 50 jazykoch, predalo sa jej vyše 20 miliónov kusov. Štúdia teraz zistila, že stojí celkom na vode.
„Nedarí sa mi hovoriť jazykom lásky môjho partnera“, „Nezdieľame rovnaký jazyk lásky, ako udržať vzťah?“ alebo dokonca „Môj partner nemá žiadny jazyk lásky“, takéto otázky zasypávajú internetové diskusné fóra. „Aký je jazyk vašej lásky? Urobte si rýchly test,“ ponúkajú weby. „Osvojte si štyri kroky, aby bola vaša reč lásky počuť,“ lákajú párové terapie. „Ako určiť, aký je váš jazyk lásky“ a „Ako osvojenie si jazykov lásky prospeje vášmu vzťahu“ – to učí čitateľov tisícky textov, ako napríklad dokonca článok v prestížnom magazíne Forbes.
Všetky stimuly odkazujú na knihu Päť jazykov lásky, ktorú skraja deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia napísal americký baptistický pastor Gary Chapman. Popravde povedané, mnohí tí, ktorí s piatimi jazykmi lásky šermujú, o onej Biblii ani nevedia. Koncept „piatich jazykov“ sa v populárnej kultúre zaklínil tak silno, že sa od svojich koreňov akoby odpútal. Zľudovel.
Tým viac sa ako psychologický kompas pre život vo vzťahu vpísal do myslí miliónov ľudí.
Pastorova Biblia lásky
Jeho autor však psychológ nebol, bol pastorom v Severnej Karolíne, mal tiež dlhú prax ako vzťahový poradca. Práve z jeho sedenia koncept piatich jazykov lásky vyrástol – av roku 1992 ho zhrnul v knihe. Je celkom prostý, tvrdí, že každý muž a žena hovorí jedným z piatich oných jazykov. Keď teda pochopia, akým jazykom vo vzťahu hovorí ten druhý, až potom sa dokážu „počuť“ a dosiahnu komunikáciu, ktorá dvojicu zaistí harmóniu.
Aké jazyky Chapman ponúka? Sú exkluzívne, výlučné, každému človeku patrí primárne vždy len jeden. Kvintet oných jazykových kmeňov tvoria komplimenty a slová uistenia, potom pozornosť, ďalej dary, tiež skutky a služby, nakoniec môže láska hovoriť aj fyzickými dotykmi.
Keď v roku 1992 vydavateľstvo Moody Publishers knihu vydalo, skúsilo to najskôr s ôsmimi tisíckami kusov. Predávala sa dobre, dochádzalo na dotlače, skutočný boom však prišiel, zhŕňa pre magazín The Atlantic manažérka vydavateľského domu Janis Toddová, niekedy v rokoch 1999 a 2000. Predaje podľa nej vyskočili naraz skoro kolmo nahor.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
