Dôsledky klimatických zmien môžu mať v najbližších desiatkach rokov nepriaznivý dopad na bežných ľudí s dostupnosťou pitnej vody.
Čoraz intenzívnejšie záplavy a suchá vo svete sú „varovným signálom“ toho, čo ešte môže prísť v dôsledku zmeny klímy, keďže kolobeh vody na planéte sa stáva čoraz menej predvídateľným, vyhlásila v pondelok Svetová meteorologická organizácia (WMO). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Správa o stave globálnych vodných zdrojov poukazuje na vážny tlak na globálne zásoby vody po piatich sebe idúcich rokoch s normálnymi prietokmi riek a prítokmi do nádrží.
Podľa WMO bolo minulý rok v riekach najmenej vody za posledných 30 rokov, u ľadovcov zaznamenali vedci najväčší úbytok hmoty za posledné polstoročie a došlo aj k mnohým povodniam po celom svete. Extrémne počasie zapríčinili aj prirodzené klimatické podmienky ako fenomény La Niňa a El Niňo, ale taktiež klimatické zmeny spôsobené ľudskou aktivitou.
Posledný rok bol podľa meraní najteplejší v doteraz zaznamenanej histórii. „Teplejšia atmosféra drží viac vlhkosti, čo zas vedie k silnejším dažďom. Rýchlejší výpar a vysúšanie pôdy zas zhoršuje suchá,“ povedala generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.
Toto vydanie správy je už tretí rok najkomplexnejšie a obsahuje nové údaje o jazerách, nádržiach, pôdnej vlhkosti a ľadovcoch. Podľa OSN v súčasnosti nemá dostatočný prístup k pitnej vode 3,6 miliardy ľudí.
Cieľom správy je vybudovať globálny súbor údajov o hydrologických premenných na podporu systémov včasného varovania pred rizikami súvisiacimi s vodou do roku 2027, píše WMO na svojej stránke. Predpokladá sa, že nedostatok vody zasiahne do rok 2050 vyše 5 miliárd ľudí.
Počas uplynulých troch rokov však bolo nezvyčajne málo vody vo viac než 50 percentách vodných nádrží vo svete. Saulová vyzvala okrem zníženia emisií skleníkových plynov aj na lepšie monitorovanie zdrojov pitnej vody, čo by pomohlo k včasnému varovaniu obyvateľov.
