Slovenský klimatológ Pavel Matejovič je uznávaným odborníkom v oblasti klímy, okrem toho pôsobí aj ako literárny vedec. Ako sám hovorí, tohtoročná zima bola na Slovensku veľmi teplá, čo podľa neho zanechá následky najmä na našom ekosystéme. Aj v lete nás trápia extrémne horúčavy, čo je opäť následkom klimatických zmien. Zem sa oteplila o 1,5 stupňa Celzia a aj keď to v niektorých častiach sveta nepociťujeme, najmä severské krajiny pocítili dôsledok spôsobený ľudskou činnosťou. O tom, ako nás zasahujú tieto problémy, nám povedal klimatológ v rozhovore.
Ako už teraz zasahuje klimatická kríza Slovensko?
Najmä v lete pociťujeme oteplenie, keď zažívame dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav. Okrem toho nás trápia tiež silné búrky s prívalovými dažďami a inými extrémnymi prejavmi počasia, ako krupobitie, silný vietor a intenzívne blesky.
Čo je pre Slovensko aktuálne najväčším problémom z oblasti klimatických zmien?
Na jednej strane to je riziko sucha, na druhej strane nás trápia prívalové dažde spojené s búrkami. V letnom období sa klimatické zmeny prejavujú najmä intenzívnymi a dlhotrvajúcimi vlnami horúčav.
Zem sa oteplila o 1,5 stupňa Celzia. Ako to pociťujeme?
Globálne sa najvýraznejšie otepľuje Zem v oblasti Arktídy, kde bolo v predchádzajúcom desaťročí asi o 2 až 4 °C teplejšie ako storočný priemer v rozmedzí rokov 1901 až 2000. U nás sa oteplilo v porovnaní s uvedeným obdobím asi o 1,5 °C, bolo to približne o pol stupňa viac ako je globálny priemer. Sú však aj oblasti Zeme, kde sa neotepľuje tak rýchlo, týka sa to najmä Antarktídy. Severná hemisféra sa otepľuje rýchlejšie ako južná a pevnina viac ako oceány. Na Slovensku sa otepľuje približne rovnakým tempom ako na väčšine eurázijského kontinentu. Čím ideme severnejšie, tým je oteplenie výraznejšie.
Čo môžeme robiť, aby sme situáciu zlepšili?
Najefektívnejším nástrojom v boji proti klimatickej kríze je znižovanie spotreby, týka sa to najmä energií a produktov s vysokou uhlíkovou stopou. Aj štáty majú množstvo rôznych nástrojov, ktorými môžu znižovať energetickú náročnosť. Treba znížiť najmä spaľovanie fosílnych palív, ktoré zosilňujú skleníkový efekt atmosféry.
Tohtoročná zima bola celkom teplá, myslíte si, že sa to bude v budúcich rokoch ešte zhoršovať?
Tohtoročná mierna zima nám skôr v čase energetickej krízy pomohla, spotrebovalo sa oveľa menej energie na vykurovanie. Z dlhodobého hľadiska to však mierne neprospieva prírode. Dôsledky teplej zimy vidíme aj na jar, keď vegetácia urýchľuje svoj rast a následné prudké mrazy potom spôsobujú škody na ovocných stromoch. Počas miernych zím býva málo snehu, čo spôsobuje skoro na jar problémy s vlahou.
Ako sa zmenila klíma na Slovensku za posledných 20 rokov?
Oteplilo sa najmä v zime a v lete, pričom sa zmenil aj režim atmosférických zrážok. Viac zrážok sa oproti minulosti vyskytuje v septembri. Zväčšuje sa tiež časová a priestorová nerovnomernosť v rozložení zrážok.
Občas nás trápi premenlivé počasie, jeden deň neustále prší, o deň na to sú obrovské horúčavy. Prečo sa to deje?
Počasie je prirodzene premenlivé a také bolo aj v minulosti. K zmenám počasia prichádza v dôsledky výmeny vzduchových hmôt, ktoré majú rôzne vlastnosti. Rozdiel oproti minulosti je v tom, že prevládajú teplejšie obdobia pred chladnými.
Aké sú vaše odhady na nasledujúce počasie povedzme v ďalších 10 rokoch? Čo môžeme na Slovensku očakávať?
Pokiaľ ide o zmenu klímy, situácia sa o desať rokov oproti súčasnosti nejako veľmi dramaticky nezmení. Rovnako ako dnes budú prevládať mierne zimy. Počas liet sa budú vyskytovať dlhodobé a intenzívne vlny horúčav. Nedá sa vylúčiť, že v nasledujúcom desaťročí zažijeme najteplejšie letá v histórii meteorologických pozorovaní. Zvýši sa riziko sucha a tiež intenzívnych búrok a prívalových dažďov. Sucho, záplavy a povodne môžu spôsobovať obrovské škody.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
