Vedci z Hongkongskej univerzity vied a technológií vyvinuli revolučnú technológiu chladenia, ktorá by mohla zmeniť spôsob, akým sa staráme o klimatizáciu v domácnostiach. Tento nový systém, ktorý je ekologickejší a zároveň účinnejší, prináša výrazné zlepšenie v porovnaní s tradičnými chladiacimi technológiami. Podľa štúdie publikovanej v Nature Energy môže byť efektívnosť až o 48 % vyššia. Píše o tom fontech.startitup.sk.
Nový typ chladiaceho zariadenia funguje na princípe elastokalorického chladenia a využíva zliatiny s tvarovou pamäťou (SMA), ktoré sú oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu. Klasické chladivá, ktoré sa bežne používajú, totiž často spôsobujú tvorbu skleníkových plynov. Vedci sa preto snažia nájsť alternatívy, ktoré by boli menej škodlivé.
Táto technológia nie je úplnou novinkou, ale posledné vylepšenia zlepšili jej schopnosť konkurovať iným systémom na trhu, kde cena a výkon hrajú kľúčovú úlohu. Zariadenia s touto technológiou by mohli poskytnúť chladenie za rovnakú cenu, ale s oveľa nižším vplyvom na životné prostredie. Materiály, ktoré v tomto systéme zaisťujú chladenie, sú 100 % recyklovateľné, pričom zliatina obsahuje nikel a titán, čo umožnilo prekonať rekord v chladení.
Podľa sciencedaily.com, vedecký tím prekonal technické prekážky v komerčnom využití tejto technológie tým, že vytvoril systém z viacerých materiálov, pričom každý z nich má špecifické teplotné prechodové body. Tým sa podarilo rozšíriť teplotné okno až na 100 K, čo výrazne zlepšilo chladiaci výkon. Táto inovácia má potenciál zásadne zmeniť priemyselné odvetvia závislé od chladenia a výrazne znížiť globálnu spotrebu energie.
Súčasné klimatické zmeny majú navyše nepriaznivý vplyv na zdravie. Horúčavy zhoršujú stavy ako schizofrénia, Alzheimerova choroba, migrény či Parkinsonova choroba. Chladenie domácností bude mať v budúcnosti ešte väčší význam.
Energetická spotreba klimatizačných zariadení tvorí až 20 % celosvetovej spotreby elektriny. Očakáva sa, že do roku 2050 sa chladenie budov stane druhou najväčšou oblasťou energetickej spotreby. Kým v Európe a USA sa postupne znižuje podiel fosílnych palív, mnohé rozvíjajúce sa krajiny stále bojujú s touto závislosťou.
