Kamery v školách a na pracoviskách, systémy na rozpoznávanie tvárí a zbieranie biometrických údajov tak zrazia aj posledné zvyšky slobody a súkromia občanov jednej z najhorších svetových diktatúr na minimum. Dostupné fotografie a zábery zo štátnej televízie a novín pritom naznačujú, že priemyselné kamery majú vo väčšine škôl vo veľkých mestách a rozšírené sú aj v štátnych zariadeniach a továrňach. Vidiek je zatiaľ ušetrený.
„Kamery umožňujú zamestnancom škôl na diaľku sledovať dianie v triedach, a to tak, že ich natáčajú, približujú a zameriavajú sa na jednotlivých študentov alebo učiteľov,“ uvádza správa. Obmedzené a nespoľahlivé dodávky elektriny zrejme limitujú počet kamier umiestnených v uliciach, úrady už však údajne vyvíjajú systém rozpoznávania tvárí.
„Pre Severokórejčanov znamená šírenie CCTV prostriedkov ešte väčší dohľad nad ich životmi, obzvlášť pokiaľ kamery obsahujú aj systém automatickej detekcie. Ak sa tieto kamery budú používať vo väčšej miere, občania zapojení do nelegálnych aktivít budú vo väčšom nebezpečenstve, pretože vďaka detekcii tvárí ich bude možné trasovať z mesta do mesta,“ varujú autori.
Podotýkajú tiež, že si občania KĽDR zatiaľ ani neuvedomujú, ako výrazne ich už aj tak limitované životy nový spôsob dohľadu ovplyvnia. V súčasnosti môžu pašeráci nelegálne dovezeného tovaru uplatniť miestnych úradníkov. „Ale na rozdiel od ľudí sa bezpečnostné kamery uplatiť nedajú,“ dodávajú autori správy, avšak podotýkajú, že sa technológie zrejme stanú doplnkom k prepracovanému systému ľudských špehov, než aby ich úplne nahradili.
„Tieto (ľudské) siete dokážu rozpoznať aj jemnejšie zmeny v správaní, ktoré môžu signalizovať nezákonné aktivity, ako je napríklad nepatrná zmena času, keď človek zhasína svetlá, alebo zvýšený počet návštevníkov v jeho dome,“ uzatvárajú.
