Severokórejský režim prešiel k ďalšej fáze sledovania vlastných občanov a čoraz viac využíva vyspelé technológie. Vo veľkých mestách sú kamery v školách aj na pracoviskách a vyvíja sa systém rozpoznávania tvárí. Upozorňujú na to výskumníci z amerického Stimsonovho centra v novej správe. A varujú, že ľuďom už nezostanú ani posledné zvyšky slobody a súkromia.
Digitálny vek sa čoraz viac premieta aj do životov Severokórejčanov, hlavne v hlavnom meste Pchjongjangu. „Chytré telefóny teraz umožňujú elektronické platby, set-top boxy ponúkajú ďalšie možnosti televízneho vysielania a streamovania, kamery sledujú dopravu vo veľkých mestách a elektronické karty umožňujú prístup k dopravným prostriedkom,“ píše americké Stimsonovo centrum.
„Táto transformácia však má svoju cenu: zväčšuje sa aj digitálna stopa severokórejských občanov a rastie schopnosť štátu získať hlbší prehľad o živote ľudí,“ upozorňuje. Autori správy o režime v KĽDR Martyn Williams a Natalia Slavneyová vyspovedali štyridsať severokórejských utečencov a po telefóne či prostredníctvom správ aj sto Severokórejcov stále žijúcich vo vlasti.
Zistili, že miera elektronického špehovania občanov síce ešte nie je taká vysoká ako v Číne prešpikovanej kamerami schopnými rozpoznávať tváre a systémom sociálnych kreditov, ale rastie a využívané technológie sú čoraz sofistikovanejšie, informuje portál idnes.cz.
V KĽDR teraz ľuďom pri vybavovaní žiadosti o občiansky preukaz urobia nielen fotku na preukaze. Berú aj odtlačky prstov a vzorku krvi. Režim tak má dostatok informácií na to, aby si vytvoril biometrickú databázu všetkých občanov. Spojením s databázou štátnych poznávacích značiek vznikol domáci softvér aj hardvér, vďaka ktorému sa overuje identita a sleduje pohyb ľudí vo verejnom priestore.
Aj bez toho už sú ľudia dnes sledovaní prakticky na každom kroku – nielen políciou a tajnými službami. Majú presne vymedzený čas takmer na všetky bežné činnosti a cenzúra médií je samozrejmosťou. V bezpečí Severokórejčania nie sú ani doma, inšpekcia môže prísť kedykoľvek. Za každý prehrešok pyká aj zvyšok rodiny dotyčného vrátane budúcich generácií.
Kvôli obmedzenému prísunu potravín krajinu niekoľkokrát zasiahol hladomor a pokiaľ si Severokórejčania chcú akokoľvek prilepšiť, obracajú sa na čierny trh. „Ľudia majú len málo priestoru na to, aby sa zapájali do nezákonných obchodných aktivít, konzumovali zahraničné médiá a v súkromí kritizovali vládu,“ pripomína aj Stimsonovo centrum. Ešte starostlivejšie sledovanie vlastných občanov tak tieto medzery úplne vymaže.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)