Hnutiu KDH prestala rozumieť, pretože podľa nej nemá jasné ciele a nevie, proti komu stojí. Teraz o svojej ďalšej politickej budúcnosti rokuje aj s liberálmi či progresívcami. Ako vníma kroky opozície a aktuálnu politickú situáciu? To nám prezradila v relácii Sadnite si, prosím nezaradená poslankyňa Národnej rady Martina Holečková.
Spätne sa vrátim k tomu, čo sa stalo v júni, pretože to bol pre vás mesiac zmien. Vtedy ste prišli o funkciu predsedníčky poslaneckého klubu KDH aj o post vicežupanky Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Najskôr k poslaneckému klubu – ako k tomu došlo? Vy ste do KDH vstúpili v roku 2016 a od roku 2020 ste boli členkou predsedníctva. Čo sa za tie štyri roky zmenilo?
Zmenilo sa minimálne to, že KDH je v parlamente, čo sme určite pokladali za úspech, ale pre mňa sa hlavne zmenilo to, že keď som vstupovala do KDH, bola strana jasne vymedzená voči politike strany Smer a to sa jednoducho zmenilo.
Zmenilo sa to možno aj po zmene vedenia, ktorá nastala v marci, ale aj v mnohých rozhovoroch zaznelo, že predseda a podpredseda nevedeli vylúčiť spoluprácu so Smerom v budúcnosti, čiže toto sa pre mňa zmenilo, čo bolo zásadné.
Mali sme tu zopár poslancov z KDH, oni naďalej deklarovali, že so Smerom určite nechcú ísť. Počas volebného obdobia sme už videli určitú spoluprácu medzi KDH a koaličnými návrhmi, môžeme spomenúť medvede, ale napríklad aj list do Bruselu, že napriek schváleniu trestných kódexov je Slovensko právny štát.
Vy ste sa v septembri rozhodli úplne odísť z KDH. Prekážalo vám napríklad aj hlasovanie za koaličné návrhy?
Práve ste spomenuli list Európskej komisii, s ktorým som nebola stotožnená. Spomeniem aj svoj poslanecký návrh na prečin domáceho násilia voči ženám a deťom. V klube bola reakcia skôr kritická. Naozaj som mala pocit, že sa naše cesty čím ďalej tým viac rozchádzali.
Čo sa udialo s KDH? Veľa sa hovorilo po prezidentských voľbách, aj premiér Robert Fico povedal, že ide vykostiť KDH. Boli aj špekulácie zo strany politológov, že KDH môže teoreticky nahradiť problematickú SNS, ale nič z toho sa nestalo.
Myslím si, že momentálna politická situácia nie je jednoduchá. Vidíme to aj na dianí v parlamente, kedy sa poslanci okolo pána Huliaka odtrhli od SNS a deklarovali samostatnosť. Vnímam tiež veľmi kritické postoje aj voči pánovi Kotlárovi a ľuďom, ktorí sú okolo neho. Čakajú nás určite nejaké zmeny.
V Hlase sú poslanci, ktorí nie sú stotožnení s tým, akým spôsobom súčasná koalícia funguje a pracuje, a s čím prichádza. Pomaly sa to vykryštalizuje.
Akú úlohu tam bude hrať KDH podľa vás?
To si nedovolím odhadnúť. Pre mňa bolo dôležité jasne sa vymedziť a aby sme vedeli ponúknuť ľuďom alternatívu, aby sme ukázali v opozícii, že vieme spolupracovať a že je viac tém, ktoré nás spájajú, než rozdeľujú, či už s Progresívnym Slovenskom, SaS alebo hnutím Slovensko. Toto som jednoducho nevnímala a z popredných členov hnutia zaznelo, že jednoznačne nevylúčili spoluprácu so Smerom, čo bol pre mňa hlavný dôvod, prečo som už nevedela ďalej pôsobiť v KDH.
Ste teraz nezaradená poslankyňa v parlamente a spomínali ste „odídencov“, ktorí možno tiež prestali rozumieť stranám, za ktoré kandidovali. Spomenuli ste poslancov Hlasu a poslancov okolo Andreja Danka. Ako to tam vyzerá? Sú väčšie zákulisné hry? Je hlasovanie zložitejšie? Je skutočne 79-tka taká stabilná, ako deklaruje súčasná vláda a žiadna kríza nie je?
Hlasovanie prejde na poslednú chvíľu. Ak niekto pozornejším okom sleduje dianie v parlamente, tak vidí, že hlasovania sa presúvajú, že sa rátajú počty a či naozaj koalícia má tú 79-ku. Prebiehajú zákulisné rokovania, kedy sa niekomu v niečom ustúpi, aby 79-ka nakoniec zahlasovala. Určite to nie je stabilita a uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Ustupuje sa viac voči poslancom Hlasu alebo Rudolfovi Huliakovi?
Neviem to úplne vyhodnotiť, že komu viac. Mám pocit, že sa dáva neprimeraný priestor strane SNS a návrhom, s ktorými prichádza. Návrhy vnímam, že to nie je nič dobré pre Slovensko. Viac pozornosti venujem tomuto, ako keby som porovnávala, komu sa viac či menej ustupuje.
Pri KDH naznačujete, že viacerí nevylučujú spoluprácu so Smerom. Hovorilo sa aj o ústavných zmenách, keď vieme, že premiér pomerne čerstvo po atentáte povedal, že „treba postaviť hrádzu proti progresivizmu“. Táto rétorika stále pokračuje, že to je najväčšie zlo, ktoré tu máme, a pritom sa okolo toho nič nedeje.
Pretože to pokladám za prázdne výroky, ktoré chcú počuť niektorí voliči pána Fica, ktorý to má dobre namerané a vie, čo má hovoriť…
…KDH tesne potom predstavilo svoje návrhy.
Áno, ale de facto neprichádza s reálnymi návrhmi. Smer nepodporí ani to, čo sa týka kultúrno-etických otázok, ako to vo všeobecnosti mnohí nazývajú. V parlamente sme už mali niekoľko návrhov.
Vrátim sa k téme, kedy sa parlament mal vymedziť voči zavedeniu práva na potrat medzi základné práva. Kde boli vtedy poslanci Smeru? Kde boli vtedy poslanci SNS, keď chcú budovať nejakú hrádzu? Osobne si myslím, že politici nemajú budovať hrádze, naopak majú ľudí spájať a majú pracovať.
Koniec-koncov to majú aj vo svojom programovom vyhlásení vlády, ktoré nazvali, že tu má byť pokojnejšie. Ak budovanie hrádze je budovanie pokoja, tak podľa mňa si to naozaj mýlia.
Doplním vysvetlenie, keďže sa téma veľmi nemedializovala. Hlasovanie bolo vlastne kontrauznesenie voči zakotveniu práva na potrat v Charte ľudských práv. Predložili ho Matovičovci a vy ste hlasovali rovnako ako KDH, ale napríklad Rudolf Huliak, ako ste spomínali, to nepodporil.
Vy teraz rokujete o svojej ďalšej politickej budúcnosti s mimoparlamentnými Demokratmi, konzervatívcami, ale aj s liberálmi, Slobodou a Solidaritou a s Progresívnym Slovenskom. Ku ktorej strane sa vidíte hodnotovo bližšie?
Hodnotovo najbližšie k Demokratom, samozrejme, vstupujú tam mnohé iné veci, ktoré si potrebujem so stranami ujasniť a povedať si, kde sa ďalej vidia, čo je potrebné otvorene povedať. Keď hovoríme o Demokratoch, dnes sú inou stranou, ako keď ju viedla pani Letanovská alebo pán Heger. Momentálne ju vedie pán Naď. Pre mňa je dôležité, kam sa strana chce posunúť a aké je jej smerovanie.
Týka sa to aj SaS-ky, kde došlo k výmene predsedu. Skončil pán Sulík a nahradil ho pán Gröhling, ktorý si myslím, že sa stranu snaží viesť iným spôsobom. Dáva sa viac niekde do stredu a robí skôr pravicovú politiku. Rozprávam sa skutočne so všetkými. Kľúčové je tiež, čo chcú strany ponúknuť a či si viem predstaviť, že by som bola kompatibilná s ich nastaveniami.
V kultúrno-etických témach bolo kontrauznesenie o potrate prvým testom, že SaS-ka a progresívci to nepodporili, vy ste hlasovali za, čiže tu by ste narazili hodnotovo. Na druhej strane sa hovorilo, že o funkciu predsedníčky poslaneckého klubu ste prišli práve pre vaše postoje, že v prípade potratu zachovať status quo, kvôli čomu ste možno boli až príliš liberálna voči niektorým poslancom KDH. Čo bol dôvod?
Neviem, či som bola príliš liberálna, alebo sa to používa na nejaké zdôvodnenie. Myslím si, že som vždy bola rovnaká a vždy som veľmi jasne komunikovala. Nechcem sa znovu vracať k tomu hlasovaniu, ale je vôľa naozaj niečo v týchto témach robiť? Nie je. Len sa zneužívajú, aby vnášali nepokoj, polarizáciu do spoločnosti a na tomto sa nemienim podieľať.
Čo môžeme urobiť v politike je lepšie nastaviť náš systém, podporovať rodiny, podporovať ženy, a tu vidím svoju úlohu, nič sa na tom nezmenilo. Pre mňa je dôležitá ochrana života. Naozaj by som si priala, aby sa každé dieťa narodilo a myslím, že každá žena si to praje, avšak životné okolnosti nie sú vždy ideálne, čo treba jednoducho pochopiť.
Našli ste aj spoločné témy so SaS-kou, keď bol konflikt medzi poslankyňou Plavákovou a predsedom SNS Andrejom Dankom, a potom Rudolfom Huliakom, kde ste iniciovali petíciu. Bolo to po boku práve Vladimíry Marcinkovej, ktorá tiež rieši rodinné témy a ochranu detí, a Márie Kolikovej.
Keď bol v našej relácii Branislav Gröhling, spomínal vaše meno, keď sme sa opýtali na rozrastanie SaS-ky. Je to predzvesť bližšej spolupráce?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
