Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973. Je slovenská politička, právnička a ekologická aktivistka, ktorá v rokoch 2019 až 2024 pôsobila ako piata prezidentka Slovenska. Čaputová bola prvou predsedníčkou, ako aj najmladší prezident v histórii Slovenska, zvolený vo veku 45 rokov.

Čaputová sa do povedomia dostala najskôr prevahou v desaťročnom boji proti situovaniu toxickej skládky v rodnom Pezinku. Čaputová za to získala Goldmanovu environmentálnu cenu 2016. V slovenských prezidentských voľbách 2019 zvíťazila so ziskom 58 % hlasov v druhom kole volieb.

Život a štúdium

Čaputová sa narodila v robotníckej rodine v Bratislave. Prvé dve desaťročia svojho života vyrastala v neďalekom Pezinku vo vtedajšom Československu. Čaputová opísala jej výchovu tak, že prebiehala v „dome otvorenej mysle“. Študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. V rokoch 1998 – 1999 absolvovala vzdelávací cyklus „Všeobecný manažment – ​​Manažment zmien“ a v roku 1999 kurz ARK – Mediácia, akreditovaný MŠ SR.

Zuzana Čaputová sa rozviedla v roku 2018 s jej bývalým manželom Ivanom Čaputom. Z manželstva majú dve deti – dcéru Emu a a Leu. V súčasnosti je jej priateľom Juraj Rizman, ktorý pracoval v prezidentskej kancelárii. Po ohlásení ich spoločného vzťahu z funkcie odišiel.

Politika

Čaputová ako spoluzakladajúca členka mimoparlamentnej liberálnej strany Progresívne Slovensko zastávala funkciu jej podpredsedníčky do marca 2019, potom sa vzdala mandátu pre svoju prezidentskú kandidatúru. Čaputová bola kandidátkou strany v prezidentských voľbách v roku 2019 a za postúpila v druhom kole, keď získala viac ako 58 % hlasov a porazila svojho protikandidáta podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, nezávislého podporovaná dlhodobo dominantnou stranou Smer–SD.

Prezidentka SR

Čaputová postavila svoju kampaň na sľube bojovať proti korupcii tým, že zbaví políciu a prokurátorov politických vplyvov. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej postavila tému politickej korupcie do popredia verejnej diskusie. A Čaputová povedala, že Kuciakova vražda bola dôvodom, prečo sa rozhodla kandidovať na prezidenta.

Kuciaka, ktorý pracoval na odhaľovaní korupcie medzi politickou elitou, zastrelili vo februári 2018. Z vraždy obvinili päť ľudí vrátane milionára Mariana Kočnera. Kuciakova smrť vyvolala protivládne protesty, ktoré prilákali desaťtisíce ľudí, čo napokon prinútilo premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica odstúpiť.

Liberálne hodnoty Čaputovej oslovili aj mladších voličov v krajine, kde manželstvá osôb rovnakého pohlavia ešte nie sú legálne. Čaputová je za zväzky osôb rovnakého pohlavia a povedala, že adopcia od ľudí z LGBT komunity je lepšia ako nechávať deti v detských domovoch. Pokiaľ ide o otázku potratu, povedala, že verí, že žena na také rozhodnutie vlastné právo.

Bývalá prezidentka SR bola hodnotená ako najdôveryhodnejšia politička v krajine v roku 2020 aj 2021, pričom 83 % a 58 % opýtaných občanov ju označilo za dôveryhodnú. Prieskum z decembra 2019 v susednej Českej republike ukázal, že tam mala vyššiu mieru súhlasu (54 % súhlas, 18 % nesúhlas) ako doterajší prezident Miloš Zeman (46 % súhlas, 50 % nesúhlas).[25]

Prieskum z konca mája 2022 uviedol, že 15 % voličov by ju „určite“ volilo, pričom ďalších 34 % zvažuje, že by ju volili v prezidentských voľbách v roku 2024. V roku 2023 bola Čaputová spomenutá ako možný kandidát na miesto generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po jeho očakávanom odchode do dôchodku v tom istom roku. Čaputová 20. júna 2023 oznámila, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, ako dôvod uviedla stres spôsobený štyrmi veľkými krízami počas jej funkčného obdobia: pandémia COVID-19, ruská vojna na Ukrajine, energetická kríza a prudko stúpajúca inflácia.  Jej rozhodnutie komentoval český prezident Petr Pavel s ľútosťou a jej predchodca Andrej Kiska so smútkom. Podobné postoje vyjadrili aj stredopravé a bývalé koaličné strany. Opozícia na čele so SMER-SSD, HLAS-SD a SNS jej rozhodnutie privítala.

Ocenenia

Za silné a rozhodné vedenie v kauze pezinskej skládky bola Čaputová v roku 2016 ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou. Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a odborníci z celého sveta, ktorí sa vyznačujú trvalým a významným vplyvom na ochranu životného prostredia. Goldmanovu cenu odovzdali Čaputovej v San Franciscu. Jej dlhý a nakoniec víťazný boj bol prirovnaný k boju Američanky Erin Brockovich. V texte ceny sa uvádza, že bola ocenená za „neúnavnú kampaň proti otvoreniu skládky v meste Pezinok, ktorá by v prípade otvorenia ešte viac zhoršila potenciálne zdravotné riziká a prispela by k znečisteniu miest“. Ako uznanie za svoje úsilie o európsku demokraciu bola Čaputová v auguste 2019 ocenená Európskou cenou za politickú kultúru.

V roku 2023 bola na 84. mieste v zozname 100 najmocnejších žien sveta podľa Forbes. Čaputová bola tiež ocenená ako jedna zo 100 vplyvných žien v onkológii časopisom OncoDaily.

+14 fotografií v galérii

Výroky

„Nenávisť môžeme poraziť iba tým, že rozšírime priestor pre lásku a úctu k sebe navzájom.“

„Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami.“

„Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku.“

„Žijeme dobu bohatú na udalosti, kedy je potrebné nielen zaujať jasný postoj, ale ho aj verejnosti vysvetliť. Nemusíme na všetko nazerať rovnako, dôležité je, aby naše rozhodnutia spájal spoločný cieľ: najlepší záujem našej krajiny.“