fbpx

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky
  • Vek: 60 rokov
  • Narodenie: 15.09.1964 (Topoľčany)
  • Vzdelanie: vysokoškolské, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  • Strana: Smer-SD

Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 vo vtedajšom Československu v meste Topoľčany. Pred rozpadom komunizmu bol členom komunistickej strany, v roku 1986 získal právnické vzdelanie a v roku 1992 bol prvýkrát zvolený do slovenského parlamentu ako člen Strany demokratickej ľavice.

Robert Fico a politika

V 90. rokoch pôsobil niekoľko rokov ako vládny splnomocnenec zastupujúci Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. V roku 1999 sa stal predsedom strany Smer (Smer-SD), ktorej je odvtedy ústrednou postavou.

On a Smer-SD boli najčastejšie označovaní za ľavicových populistov, hoci ho prirovnávali aj k pravicovým politikom.

Tretíkrát premiérom

Fico sa na Slovensku vrátil k moci v roku 2023, predtým bol dvakrát premiérom, v rokoch 2006 až 2010 a opäť v rokoch 2012 až 2018. Jeho tretie funkčné obdobie z neho urobilo najdlhšie úradujúceho šéfa vlády v histórii Slovenska, Európskej únie a člena NATO.

Fico vstúpil na politickú scénu v roku 1992, keď bol prvýkrát zvolený do slovenského parlamentu, keď bola krajina ešte súčasťou Československa.

Jeho raná kariéra znamenala jeho vymenovanie do Rady Európy, kde získal cenné politické skúsenosti. V roku 1999 založil Fico stranu Smer-sociálna demokracia (Smer-SD), politické hnutie, ktoré viedol od jeho vzniku.

Ficov nástup k moci bol poznačený víťazstvom jeho strany v parlamentných voľbách v roku 2006, ktoré viedlo k zostaveniu jeho prvého kabinetu.

Po parlamentných voľbách v roku 2010 prešiel Fico do pozície opozičného poslanca, čím sa stal lídrom opozície. Jeho politická odolnosť sa prejavila v roku 2012, keď vyslovenie nedôvery kabinetu Ivety Radičovej viedlo k predčasným voľbám. Prevažne zvíťazila Ficova strana Smer, ktorá si zabezpečila 83 kresiel a zostavila vládu s absolútnou väčšinou, čo bola prvá takáto väčšina na Slovensku od pádu komunizmu v roku 1989.

V roku 2013 Fico ohlásil svoju kandidatúru na prezidentské voľby v roku 2014. V druhom kole hlasovania ho však porazil jeho politický rival Andrej Kiska. Napriek tomuto neúspechu zostal Fico významnou postavou slovenskej politiky.

Ficovo tretie funkčné obdobie vo funkcii premiéra sa náhle skončilo v marci 2018 v čase politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Kríza viedla k rozsiahlym protestom a výzvam na zodpovednosť vlády. Fico v reakcii na to odstúpil a jeho nástupcom sa stal podpredseda vlády Peter Pellegrini.

Život a rodina

Robert Fico študoval v Spojených štátoch, Británii, Fínsku, Belgicku a Francúzsku so špecializáciou na ľudské práva a trestné právo. Oženil sa s právničkou a profesorkou Svetlanou Ficovou a majú syna. Syn, Michal Fico, má so svojou manželkou aj dcéru, a tak sa Robert Fico stal v roku 2022 starým otcom.

Fico o svojom náboženskom živote verejne diskutoval len zriedka. Vo svojej žiadosti o vstup do Komunistickej strany Československa v roku 1984 uviedol, že je „prísne ateistický“, ako sa to vyžaduje na prijatie. Podľa posudku z vysokej školy, ktorý bol pridaný k prihláške, zastával „vedecký marxisticko-leninský svetonázor“ a nemal „žiadne problémy s náboženstvom.“

V propagačnom videu počas prezidentskej volebnej kampane v roku 2014 Fico povedal, že vyrastal v katolíckej rodine a že sa považuje za katolíka. Hovoril o svojom krste, svätom prijímaní, birmovaní a o tom, ako katolícka viera ovplyvnila jeho detstvo. Skonštatoval: „Možno keby som sa profiloval vo vzťahu ku katolíckej cirkvi, skončil by som lepšie ako ktorýkoľvek poslanec KDH.“ Opísal tiež, že vyrastal so svojím starým otcom, mužom, ktorý „veľmi prísne rešpektoval pravidlá štandardného kresťanského života“, pričom uviedol, že ho to hlboko zasiahlo. Historik a bývalý vedecký pracovník Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský to považuje za pokus o manipuláciu verejnej mienky, pretože „potvrdenie bolo v priamom rozpore s členstvom v komunistickej strane, ktorej politický program bol založený na ateizme“. V období komunizmu boli nábožensky aktívni ľudia tvrdo prenasledovaní, najmä po potlačení Charty 77.

Fico počas televíznej debaty odmietol odpovedať na otázku televízneho moderátora, či je kresťan alebo ateista, a povedal, že to považuje za súkromnú vec. O sviatostiach Fico povedal, že bol pokrstený ako nemluvňa ​​a potom nasledovalo sväté prijímanie s birmovaním, ako to bolo podľa neho s každým dieťaťom, ktoré vyrastalo v jeho rodnej dedine.

Manželka a syn

Manželka Roberta Fica Svelana Ficová sa narodila 6. septembra 1964 v Žiline na Slovensku. Vyštudovaná právnička v odbore získala vzdelanie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v hlavnom meste SR Bratislave.

Štúdium začala v roku 1982, v roku 1986 úspešne ukončila univerzitu s titulom doktor práv. Odvtedy napísala a prispela do ôsmich rôznych vysokoškolských učebníc, pričom svoj čas delila medzi právničkou a univerzitnou profesorkou.

Svetlana vyučuje na katedre občianskeho práva tej istej fakulty, ktorú pred 38 rokmi ukončila, a má aj vlastnú právnu kanceláriu v Bratislave. Od roku 2012 je členkou komisie na Ministerstve spravodlivosti SR.

Po tom, čo sa dvojica zoznámila počas spoločných štúdií na bratislavskej univerzite, sa v roku 1988 zosobášili. To znamená, že ich manželstvo vstúpilo v roku 2024 do 36. roku. Manželia majú spolu jedného syna Michala, ktorý sa narodil v roku 1994 – v rokoch 2014 až 2018 študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Robert Fico a médiá

Na svojich tlačových konferenciách často slovne útočí, znevažuje a posmieva sa prítomným novinárom, často ich obviňuje zo zaujatosti a útokov na jeho vládu. Pri niekoľkých príležitostiach otvorene a evidenčne použil vulgarizmy voči konkrétnym novinárom, ako sú „idioti“, „prostitútky“, „hady“ a „hyeny“. V roku 2009 Fico opakovane označil slovenskú tlač za „novú opozičnú silu“, ktorá je zaujatá a poškodzuje národné a štátne záujmy. Fico tiež obvinil novinárov, že „nestoja za obyčajným ľudom.“ V júli 2012 Fico medzi ním a slovenskou tlačou vyhlásil „Večný mier“.

V novembri 2016 Fico označil novinárov, ktorí sa ho pýtali na obvinenia z pravidiel verejného obstarávania počas slovenského predsedníctva v EÚ, za „špinavé, protislovenské prostitútky“. Uviedol tiež, že obvinenia boli cieleným útokom na pošpinenie predsedníctva krajiny v EÚ.

V novembri 2021 Fico označil novinárov za „Sorosovu skorumpovanú bandu prasiat.“ Hovorí, že médiá sú ním a jeho stranou „posadnuté“, chcú ju „zničiť“ a „vedú proti nej džihád.“ V roku 2022 Fico opakovane vyhlásil, že novinári sú „organizovaná zločinecká skupina s cieľom rozbiť slovenskú štátnosť“ a vyzval Policajný zbor SR, aby ich vyšetroval.

Ideológia

Fico pôvodne presadzoval tretiu cestu (uznanie hodnoty trhu a biznisu, ale úlohy vlády a silného štátu), zároveň sa však jeho názory postupne vyvíjali. Hlási sa k ľavici a vlastenectvu, na základe čoho premenoval stranu Smer na Slovenskú sociálnu demokraciu. Fico kritizuje západný model ľavice, ktorý nazýva „bruselská ľavica“. V reakcii na to, že európski socialisti pozastavili Smeru plné členstvo a Hlasu pridružené členstvo v Strane európskych socialistov, Fico povedal, že je hrdý na svoju stranu Smer a nemieni meniť svoje názory.

Vojna na Ukrajine

Fico po nástupe k moci v roku 2006 vyhlásil, že vzťahy Slovenska s Ruskom sa po ôsmich rokoch „zanedbávania“ zlepšia. Fico hovoril o „slovanskej spolupatričnosti“, ktorá bola ústrednou témou Slovenského národného prebudenia v 50. rokoch 19. storočia. 4. apríla 2008 na návšteve ruského premiéra Viktora Zubkova Fico povedal: „Na Slovensku boli snahy zámerne ignorovať slovanskú solidaritu.“ Slovensko modernizovalo ruské stíhačky MiG v Rusku a nekupovalo nové lietadlá od Západu. Fico obvinil Gruzínsko z „provokovania Ruska“ v roku 2008, keď Rusko napadlo Gruzínsko.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo referendum o štatúte Krymu z marca 2014, ktoré začlenilo Krym do Ruska. Samotný Fico k tejto téme mlčal. V súvislosti so sankciami EÚ voči Rusku za jeho nelegálnu anexiu ich Fico odsúdil ako „nezmyselné“ a „ohrozenie slovenskej ekonomiky“.

Fico odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, tiež sa postavil proti európskym sankciám voči Rusku za inváziu s argumentom, že sankcie pomáhajú ruskej autokracii a poškodzujú skôr ruské obyvateľstvo a európske obyvateľstvo ako režim. Fico pozval ruského diplomata Igora Bratčikova vystúpiť na oslavách Slovenského národného povstania 29. augusta 2022. V roku 2023 Fico povedal, že anexia Krymu Ruskou federáciou porušila medzinárodné právo, ale že opätovné prevzatie Krymu zo strany Ukrajiny nevyrieši rusko-ukrajinskú vojnu.

Výroky

„To, čo včera urobil Peter Pellegrini, je hrubý amaterizmus, hrubá chyba, zlý pokus. Tento pokus bol veľmi zlý, nepripravený. To sa tak nerobí, do psej matere.“ (O referende strany Hlas SD pri plošnom testovaní)

„V nedeľu ráno (deň po voľbách), či už zo smútku, alebo z radosti, budem opitý.“

„Sme dokonalí sociálni demokrati.“

„Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam, ja chcem byť aktívnym predsedom politickej strany.“

„Niektorí z vás sú špinavé protislovenské prostitútky.“

„Dámy mi, dúfam, prepáčia jedno pravdivé prirovnanie, keď sa hovorí, že – ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele.“

„Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“

Načítavam...
Najčítanejšie