Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave. Je slovenský politik a bývalý podnikateľ. Predtým pôsobil ako podpredseda vlády SR a minister financií od apríla 2021 do decembra 2022 a predseda vlády od marca 2020 do marca 2021.

Igor Matovič študoval na Univerzite Komenského a dal sa na vydavateľstvo. Matovič, zvolený do Národnej rady v parlamentných voľbách v roku 2010 na kandidátke strany Sloboda a Solidarita, založil v roku 2011 hnutie Obyčajní ľudia, ktoré kandidovalo na protikorupčnej platforme a politicky sa hlásilo k stredopravej strane. Jeho protikorupčná kampaň sa vyznačovala „publicistickými kúskami, ktoré mali objasniť údajné úplatkárstvo“, najmä so zameraním na parlamentné privilégiá a úplatkárstvo.

Politika

Založil občianske združenie Obyčajní ľudia (OĽ). Do politiky vstúpil v roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Spolu s ďalšími troma členmi Obyčajných ľudí kandidoval vo voľbách v roku 2010 na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita (SaS). Matovič sa vďaka preferenčným hlasom prekrúžkoval zo 150. na štvrté miesto.

V roku 2011 predseda SaS Richard Sulík vylúčil Matoviča z poslaneckého klubu SaS. Stalo sa tak po tom, ako Matovič pri hlasovaní podporil návrh novely zákona o štátnom občianstve strany Smer–SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Ostatní traja zástupcovia Obyčajných ľudí v klube SaS ostali.

Pri hlasovaní o tzv. eurovale 11. októbra 2011 spojila premiérka Iveta Radičová túto otázku s vyslovením dôvery jej vládnemu kabinetu. Keďže návrh neprešiel (Matovič spolu s kolegami Viskupičom a Jurinovou boli medzi poslancami, ktorí nehlasovali), vláda padla a v marci 2012 sa konali predčasné voľby.

Do nich sa rozhodol Igor Matovič ísť už s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 11. novembra 2011. Matovič je od začiatku až dodnes jeho lídrom.

V marcových parlamentných voľbách získalo hnutie OĽaNO 8,55 percenta hlasov. Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta kandidátky a dostal 150.242 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo prvé miesto na kandidačnej listine hnutia OĽaNO.

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa Igor Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie OĽANO – NOVA získalo 11,02 percenta hlasov voličov.

Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vydal 28. marca 2017 rozhodnutie, podľa ktorého mal Matovič prísť o poslanecký mandát, pretože nemal pozastavenú živnosť (pozastavil si ju v roku 2013, no po troch rokoch sa živnostenské oprávnenie automaticky obnovilo). Pri hlasovaní plénum NR SR návrh nepodporilo – za odobratie mandátu Matovičovi hlasovalo len 26 poslancov, potrebných bolo 90 hlasov.

Igor Matovič stál na čele občianskych protestov, ktoré sa konali napríklad pred bytovým komplexom Bonaparte, v čase, keď v ňom žil bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD).

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel Igor Matovič do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Igor Matovič dostal od voličov 498 740 preferenčných hlasov.

Život a kariéra

V roku 1993 začal študovať na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského, ktorú ukončil v roku 1998. Ako však Matovič v roku 2021 priznal, svoju diplomovú prácu plagizoval.

V roku 1997 založil firmu a v rokoch 2002 až 2010 pracoval ako výkonný riaditeľ miestneho mediálneho vydavateľstva. Matovič neskôr prepísal svoj majetok na svoju manželku Pavlínu (rodenú Repasku).

Premiér SR

Matovičova strana OĽaNO získala v parlamentných voľbách v roku 2020 29. februára 2020 53 kresiel v 150-člennej Národnej rade so ziskom 25,02 % hlasov. Korupcia bola hlavnou témou volieb, čo pomohlo Matovičovi, ktorý sa dlhodobo staval do pozície protikorupčného aktivistu. Matovič 13. marca oznámil, že sa dohodol na vládnej koalícii s ostatnými centristickými a pravicovými stranami Sme rodina, Sloboda a solidarita a Za ľudí, hoci sa nedohodli na spoločnom vládnom programe. Svoje tipy na nový kabinet nezverejnil. Matovič predložil svoj výber do kabinetu prezidentke Zuzane Čaputovej 16. marca, ktorá prijala všetky termíny. Zloženie nového kabinetu bolo odhalené 18. marca a prísahu zložilo 21. marca.

Kauza plagiátu

V júli 2020 sa Matovič priznal k plagiátorstvu svojej diplomovej práce po tom, čo vyšetrovanie Denníka N zistilo, že zo zdrojov boli vytiahnuté celé strany a grafy. Povedal, že po splnení všetkých jeho volebných sľubov odstúpi. Univerzita Komenského v Bratislave potvrdila plagiát diplomovej práce.

Vládna kríza a demisia

Poslanec a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek v marci 2021 oznámil odchod z vládnej koalície a strany Za ľudí v reakcii na nákup a následný príchod prvých 200-tisíc dávok vakcíny Sputnik V, ktoré Matovič s ministrom zdravotníctva Marek Krajčí privítal na košickom letisku. Po týždňoch rokovaní počas vládnej krízy, ktorá nastala, Matovič odstúpil z funkcie predsedu vlády 30. marca 2021. Bola vymenovaná nová vláda, predsedom vlády sa stal bývalý minister financií Eduard Heger z OĽANO.

V dôsledku plagiátorského škandálu a vládnej krízy sa Matovičova obľúbenosť znížila zo 64 % v apríli 2020 na 15 % v apríli 2021.

Výroky

„42 ľudí (z mafie) Fica a Pellegriniho, dnes sú riadne odsúdení a 130 čaká na rozsudok. Čiže to je dokopy koľko? 172 ľudí, ktorí sú buď odsúdení alebo čakajú na rozsudok.“

„Skorumpované svine ste.“

„Tí, ktorí sme dostali certifikát s negatívnym výsledkom, prosím, aby sme žili, ako by sme boli pozitívni. Aby sme žili, akoby bol ktokoľvek okolo nás pozitívny.“

„Byť pozitívny nie je hanba, nie je hriech.“

„Robertovi Ficovi takto zviera riťku.“

„One time, next time.“