Už desiaty najteplejší mesiac v rade namerala meteorologická služba Európskej únie Copernicus. V marci ukazovali teplomery v priemere o 0,73 stupňa Celzia viac ako priemer medzi rokmi 1991 a 2020. Globálne dopady sú citeľné napríklad v kolumbijskej Bogote, kde dokonca vyhlásili prídelový systém na pitnú vodu.
Hladina kolumbijskej priehrady San Rafael klesla najnižšie za posledných štyridsať rokov. Na mnohých miestach dokonca oveľa nižšie, než kam siahajú meracie tyče. Podľa hydrológov v súčasnosti zadržiava len zlomok maximálneho objemu vody. Rovnako dramatická je aj situácia v mnohých ďalších umelých aj prírodných zásobárňach, informuje portál ČT24.
Podľa starostu Bogotu Carlosa Galána je hladina v rezervoári Chingaza, ktorý metropolu zásobuje, nižšia, než naznačovali všetky prognózy na tento aj budúci rok. „To nás núti prijať opatrenia na zníženie spotreby vody, ktorá prijmeme a zvládneme. Pôjdeme na to s pomocou obmedzení a zmeny svojho správania,“ avizoval Galán.
Pre metropolu Bogotu a priľahlé mestá s celkom deviatimi miliónmi obyvateľmi to znamená, že podľa vopred zverejneného harmonogramu sa v jednotlivých štvrtiach a obciach vždy raz za desať dní vypnú vodovody na celých 24 hodín. Miestni sa tak budú musieť naučiť lepšie plánovať spotrebu životodarnej tekutiny. Každé dva týždne následne centrálne úrady vyhodnotia účinnosť rázneho opatrenia.
Podľa starostu Galána je cieľom tohto úsilia zabezpečiť, aby dodávky pitnej vody mohli pokračovať aj v nadchádzajúcich mesiacoch, ale aj budúcom roku.
Nedostatok vody súvisí s klimatickými zmenami a otepľovaním. Alfred Ballesteros z vodohospodárskej spoločnosti Cundinamarca vysvetľuje, že teploty prekračujú historické rekordy aj vplyvom pôsobenia javu El Niño.
Kolumbijské hlavné mesto sa týmito opatreniami pridáva k mexickej metropole. Prídelový systém, hoci menej drakonický, posledné horúce roky prevádzkuje aj Mexico City pre svojich 21 miliónov obyvateľov. A rovnako ako juhu Mexika, ani Kolumbiu prognózy klimatológov nesľubujú skorú úľavu.
