Technológia mRNA môže pomôcť vyvíjať aj tieto zložité očkovacie látky rýchlejšie, a teda lacnejšie už len vďaka tomu, že jej princíp je trochu odlišný od klasických vakcín.
Tie bežné upravujú ľudskú imunitu tým, že ju vystavia vírusu alebo jeho časti. Imunitné bunky si tento patogén zaradia do svojho dlhého zoznamu potenciálne nebezpečných látok, a keď naň potom narazia pri skutočnej infekcii, rozpoznajú ho ako hrozbu a vytvoria patričnú obranu.
Problém je, že keď je potrebné skombinovať viac látok dohromady, môže to mať rôzne neplánované vedľajšie účinky, čo sa musí testovať a náročne overovať. Rovnako tak môžu tieto kombinácie znižovať celkovú účinnosť výslednej vakcíny. Všeobecne tiež bývajú kombinované vakcíny menej účinné ako jednotlivé očkovacie látky, z ktorých sú zložené.
Nič také ale u mRNA vakcín nehrozí. Tie totiž iba hovoria bunkám, aké bielkoviny majú vyrábať. Dajú sa popísať ako lístok s poznámkou, na ktorý si človek zapíše obľúbený recept na koláč, ktorý mu zachutí u známych, a potom si podľa neho upečie to isté doma. Ide v podstate o takmer čistú informáciu, vakcíny s mRNA jednoducho zabalia sadu inštrukcií do vrstvy lipidov a potom ich pošlú do tela, aby bunky „piekli správne pečivo“, keď k nim dorazí nevítaná návšteva v podobe vírusu.
Ďalšou výhodou je, že kód takejto vakcíny sa dá ľahko a rýchlo upraviť, takže sa dá prispôsobiť novým variantom danej choroby. Čo je u chorôb, ako je chrípka a covid, dôležité najmä preto, že oba vírusy sa rýchlo menia.
Ľudia často odmietajú zbytočné návštevy lekára, takže dostať čo najviac vakcín do jednej injekcie dáva zmysel. Moderna by práve v tomto smere rada pokračovala ďalej: do očkovacej látky by chcela zahrnúť ešte obranu pred ďalším vírusom – a to RSV, ktorý spôsobuje aj respiračné problémy.
