Patrí medzi najväčších zabijakov. Väčšinou ide o ľudí závislých od tabaku, ale neplatí to absolútne, na vzniku rakoviny pľúc sa podieľajú aj ďalšie faktory.
Okrem tabaku sa na vzniku rakoviny pľúc podieľajú aj ďalšie faktory, píše portál idnes.cz. Napríklad radón, azbest, urán, výfukové plyny a ďalšie nebezpečné látky. Kto sa pohybuje v prostredí s vyšším výskytom týchto škodlivín, má väčšiu pravdepodobnosť, že sa u neho vo vyššom veku objaví karcinóm. Svoju úlohu zohráva aj strava alebo genetika, čo dokazuje častejší výskyt nádorov v rodinách už chorých pacientov.
Veľakrát sa líšia aj histologický typ nádorov fajčiarov a nefajčiarov. U nefajčiarov je častejší adenokarcinóm a u fajčiarov takzvaný skvamózny typ. Medzi nefajčiarmi je vyššie zastúpenie žien. Stále samozrejme platí, že riziko ochorenia rakovinou je u silného fajčiara asi 20-krát vyššie ako u nefajčiara. „Každým rokom ochorie tri zo stovky najťažších fajčiarov, ktorí fajčia mnoho rokov aspoň dva balíčky cigariet denne,“ uviedol pneumológ Vítězslav Kolek.
Cigaretový dym ale zabíja aj nefajčiarov, respektíve pasívne fajčiarov. Epidemiologické štúdie preukázali zvýšené riziko pľúcnej rakoviny u ľudí, ktorí sa pohybujú v zafajčenom prostredí. Ďalším rizikom je konzumácia červeného mäsa, tučných jedál alebo alkoholu. Nebezpečná je zvýšená radiácia a pribúda poznatkov o vplyve iných ochorení.
„Môže to byť napríklad prekonaná tuberkulóza a ďalej choroby, pri ktorých dochádza k vzniku takzvaných sekundárnych nádorov následkom dlhodobej liečby, ktorá vyvoláva nebezpečné mutácie. Bývajú to napríklad iné zhubné ochorenia ako lymfómy alebo karcinóm prsníka. V USA je najčastejším nádorom u žien karcinóm prsníka, ale pri jeho stále úspešnejšej a dlhšej liečbe ženy neskôr umierajú na pľúcnu rakovinu,“ vysvetlil lekár.
Karcinóm pľúc je zradný predovšetkým v tom, že dlho prebieha úplne bez príznakov. Skoré formy sú zachytené náhodne, pri vyšetrovaní z dôvodu úrazu, pred plánovanou operáciou alebo pri rôznych periodických prehliadkach. Keď sa u pacienta objavujú príznaky, býva už nádor spravidla pokročilý. Alarmujúce môže byť kašeľ, dýchavičnosť, bolesti na hrudníku a opakované pľúcne zápaly.
„To, že sa nádor prejaví až vzdialenými metastázami, sa bohužiaľ stáva. Spravidla sú to rôzne typy bolestí spojené s metastázami do kostí, ako sú bolesti v bedrách, medzi lopatkami, bolesti kĺbov alebo bolesti vystreľujúce do horných končatín. Ďalšie príznaky súvisia s metastázami v centrálnej nervovej sústave, predovšetkým v mozgu. Bývajú to bolesti hlavy, dvojité videnie, točenie hlavy alebo zvracanie,“ uviedol lekár.
Karcinóm pľúc predstavuje aj vo svete zhubné ochorenie s najvyššou úmrtnosťou. Vo vyspelých krajinách je príčinou takmer tretiny všetkých úmrtných na nádory. Vyliečenie je podľa odborníkov možné len pri skorých operabilných formách. Pacienti ale majú v súčasnosti vďaka stálemu zlepšovaniu liečebných metód lepšie vyhliadky na dlhšie prežitie aj pri pokročilých formách karcinómu.
Predĺženie života priniesla jednak účinnejšia chemoterapia, ale predovšetkým biologicky cielená liečba. Táto terapia je založená na presnej diagnostike genetických znakov nádoru a výbere liekov podľa charakteristických mutácií. Takto personalizovaná liečba cielene blokuje rast nádoru, má vyššiu účinnosť a menej nežiaducich účinkov ako klasická chemoterapia.
