Iné projekty fúzie tvrdia, že by čoskoro mohli tiež dosiahnuť prelomové výsledky. „Za posledných 10 rokov došlo k obrovskému nárastu počtu súkromných fúznych spoločností, ktoré sľubujú, že to urobia inak – rýchlejšie a lacnejšie – než Iter. Hoci treba byť spravodlivý, niektoré z nich pravdepodobne príliš sľubujú,“ povedal Brian Appelbe, výskumný pracovník fyziky na Imperial College London.
Ostáva vidieť, či Iter prežije tieto krízy a jeho podporovatelia ho budú ďalej financovať – hoci väčšina vedcov oslovených Observerom argumentovala, že stále má sľubnú prácu pred sebou.
Príkladom je výskum spôsobov, ako generovať trícium, vzácny izotop vodíka, ktorý je nevyhnutný pre fúzne reaktory. To sa môže vyrábať na mieste fúzneho reaktora pomocou neutrónov, ktoré generuje, na bombardovanie vzoriek lítia, čo vedie k tvorbe hélia – a trícia. „To je samo osebe hodnotný experiment,“ povedal Appelbe.
Iter na svojej strane popiera, že by bol „vo veľkých problémoch“ a odmieta predstavu, že je rekordným vedeckým projektom kvôli prekročeniu nákladov a meškaniam. Stačí sa pozrieť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu alebo na britský železničný projekt HS2, povedal hovorca.
Iní poukazujú na to, že obmedzené emisie uhlíka z fúznej energie by podporili boj proti zmene klímy. „Avšak fúzia príde príliš neskoro na to, aby nám pomohla znížiť emisie uhlíka v krátkodobom horizonte,“ povedala Aneeqa Khan, výskumná pracovníčka v oblasti jadrovej fúzie na Manchesterskej univerzite. „Iba ak fúzne elektrárne začnú produkovať významné množstvo elektriny neskôr v tomto storočí, pomôžu udržať naše emisie uhlíka na nízkej úrovni – a to sa stane kľúčovým v boji proti zmene klímy.“
