Medzinárodný tím antropológov a biológov z Kanady, Poľska a USA zistil na základe metaanalýzy dát z predchádzajúcich výskumov, že homosexuálne správanie je u zvierat oveľa častejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Vedci ako sexuálne správanie chápali nielen pohlavný styk, ale aj rôzne ďalšie sexuálne aktivity, informuje o štúdii ČT 24. Zároveň zrejme podcenili množstvo sexuálneho správania medzi dvoma samcami alebo dvoma samicami. Podľa novej štúdie síce na homosexuálne prejavy narazili mnohokrát, ale príliš sa im nevenovali.
Prírodovedci dlhé roky predpokladali, že homosexualita je u zvierat menej častá ako u ľudí. Napriek tomu, že na túto tému chýbal seriózny výskum, vedci interpretovali nedostatok dát ako neexistenciu zvieracej homosexuality. Posledné dekády ale ukazujú, že problém bol skôr v ľuďoch, keď toto správanie bolo natoľko tabuizované, že sa o ňom skrátka toľko neinformovalo. V novom výskume sa vedci snažili zistiť, či sú tieto predpoklady pravdivé.
Práca zahŕňala štúdium 65 štúdií správania viacerých druhov zvierat, väčšinou cicavcov, ako sú slony, veveričky, opice, krysy a medvedíky čistotné. Vedci zistili, že 76 percent týchto štúdií sa zmieňuje o pozorovaní homosexuálneho správania. Súčasne sa ale ukázalo, že iba 46 percent z nich zhromaždilo nejaké údaje týkajúce sa takého správania. A iba 18,5 percenta z tých, ktorí sa o takomto správaní vo svojich prácach zmienili, sa naňho zameralo do tej miery, že publikovali práce, ktorých hlavnou témou bola homosexualita.
To znamená, že vedci síce naozaj homosexuálne správanie u mnohých druhov zvierat pozorovali, ale príliš mu nevenovali pozornosť. Autori štúdie poznamenali, že vedci, ktorí sa sami identifikovali ako príslušníci skupiny LGBTQ+, nemali ani väčšiu ani menšiu pravdepodobnosť, že budú túto tému študovať, než ostatní výskumníci.
Biológovia podľa autorov prejavovali pri skúmaní zvieracej homosexuality značnú zdráhavosť – výsledkom je, že na túto tému vzniklo len málo špecializovaných výskumov. Vedci poukazujú na váhavosť biologickej komunity pri štúdiu homosexuality u iných živočíšnych druhov, a preto sa uskutočnilo len málo výskumov. Ďalej naznačujú, že časť tejto neochoty bola spôsobená presvedčením, že takéto správanie je príliš zriedkavé na to, aby si zaslúžilo ďalšie štúdium.
Výskumný tím naznačuje, že homosexualita je v živočíšnej ríši oveľa častejšia, než sa uvádza – ďalej autori naznačujú, že je potrebná ďalšia práca týkajúca sa homosexuálneho správania u iných zvierat, aby sa tak ešte lepšie vyvrátil mýtus o vzácnosti.
